Je prirodzené, že v čase všeobecnej nedôvery a netransparentnej komunikácie vlády ľudia pochybujú o oficiálnej verzii udalostí. Vo svojom okolí mám niekoľko ľudí, ktorí konšpiračným teóriám o tejto udalosti síce neveria bezvýhradne, ale považujú ich za vierohodné. Ja sa viac prikláňam k verzii, že sa skutok stal - najmä z dôvodu, že by do sprisahania muselo byť zapojené značné množstvo ľudí, a preto by bol takýto herecký výkon veľmi rizikový. A v prípade vyzradenia s kritickým dosahom na dôveryhodnosť vlády, ktorá práve vyhrala ešte aj prezidentské voľby. Keď niekto víťazí, tak predsa nehrá vabank. Snažím sa však aspoň osobné diskusie na túto tému minimalizovať. Moje názory sú taktiež založené len na špekuláciách, a navyše nie sú originálne. Prečo teda píšem na túto tému svoj prvý blog?
Nie sú konšpirácie ako konšpirácie
Na úvod sa tak trochu zahrám na diablovho advokáta, a zastanem sa tých, ktorí týmto konšpiračným teóriám veria.
Rovnako ako komunikáciu vlády, nepovažujem za dostatočnú ani poskytnuté vysvetlenia zo strany médií. Konkrétne napríklad toto: https://komentare.sme.sk/c/23348937/konspiracie-o-atentate-su-stale-len-konspiracie-preco-sme-nachylni-im-verit-a-ako-sa-branit.html
Vážená redakcia, všetko, čo ste v tom článku napísali, je pravda. Zároveň však príliš zjednodušujete. Okrem toho ide o dosť paternalistický článok, čo je kontraproduktívne.
Moja osobná vzorka ľudí je síce malá a už vôbec nie reprezentatívna, ale v rámci nej nepoznám jediného človeka, ktorý konšpiračné teórie o tomto atentáte považuje za "praudu". Všetci títo ľudia iba veľmi silno pochybujú o oficiálnej verzii, pričom sú si vedomí, že špekulujú. Na rozdiel o konšpiráciách o dvojičkách, chemtrails, alebo niektorých konšpiračných teóriách o COVID-e. Medzi týmito vzorkami nie je prakticky žiadny prienik, a ich myšlienkové procesy sú zjavne odlišné. A konieckoncov, niektoré konšpirácie sa ukázali byť skutočné. Poslednú čo si pamätám, bola PRISM - "Yes, we scan!".
Iste, podľa internetov, alebo niektorých komentárov (aj tu na SME) určite pripúšťam, že existujú aj ľudia, ktorí tomuto veria bezvýhradne. Nedovolím si to však povedať o žiadnej konkrétnej osobe/nicku. Nie som nikoho hovorca, a ani neviem čítať myšlienky.
Prečo sa podľa mňa neoplatí zaoberať sa teóriami o atentáte
Bez ohľadu na to, čo si o udalostiach myslíte, nedokážete nič. Aspoň nie oficiálne. A teda tých, ktorí za atentátom vidia liberálne médiá a opozíciu, nijak nepresvedčíte. To môžu len vyšetrovatelia, a tých má pod palcom... vláda. A aby sme raz mohli tento skutok vyšetriť nezávisle od vlády, ktorej sa týka (v prípade, že by sa nenašiel nejaký veľmi dobre informovaný a dôveryhodný whistleblower), musí prísť nová vláda. A na to treba vyhrať voľby - teda presvedčiť aspoň časť ľudí, ktorí nevolili, alebo volili Fica a spol.
Ja chápem, že ľudskú zvedavosť a myšlienkové pochody je ťažké ovládnuť. Sám mám na konte bezpočet nocí keď som išiel spať oveľa neskôr, než som chcel. Je však dôležité používať aj pragmatizmus. A ako som už spomenul, prílišné rozmýšľanie o týchto teóriách nemá potenciál byť produktívne.
Plánujem v blízkej budúcnosti napísať viac blogov, kde sa budem snažiť rozvinúť niečo o tom, ako komunikovať s ľuďmi, ktorí sú "iní". A aj o tom, prečo ľudia rozmýšľajú inak, ako vy. A ako tieto vedomosti využiť na to, ako trebárs eventuálne tie voľby naozaj vyhrať.