Sedím si vo vlaku, smer rodná hruda – na Veľkú noc. Čítam gej knizku „Chlipnice“ a zrazu sa pozriem okolo mňa dvaja chalani. Jeden ulýzaný, neskorý tridsiatnik, noha cez nohu, namakaný, tričko „HOLLISTER“. Druhý zdravotný brat. Pretelefonoval pol cesty o klebetách na oddelení asi so štyrmi rôznymi luďmi. Hneď viem, ktorá bije. Čisto gej spolocnosť, pomyslím si.
Prisadol si dôchodcovský párik. Nič netušiaca teta ako započula zdravotnícku problematiku z telefonátu zdravotného brata, hneď ožila. Po každej druhej replike, chytá zdravotného brata, čo by súčasť živej gestikulácie, nenápadko za koleno. Oboznámila nás, že býva na hlavnej ulici okresného mesta, že jej syn je veľké zviera, že pozná takého a onakého riaditeľa a že ona má o 10 eur vyšší dôchodok ako pani inžinierka a že hentá a hentá suseda je stará dievka.
Asi druhý či tretíkrát sa prehnala sprievodkyňa s obligátkou otázkou: "Pristupovaliiiii? " Na to dedko (manžel tety, zjavne doma pod papučou) zaiskril šibalsky očami a zahlásil. "Mňa ste ešte neskontrolovali pani sprievodkyňa!" Manželka na neho zagánila a on sklopil zrak.
Zdravotný brat nám porozprával všetky diagnózy otca Rada Procházku, ktorého mali na oddelení a tak plynulo prešli na politickú tému. Z tety vypadlo, že je nejaká okresná podšéfka KDH, že ona Rada nemusí, že ona volila Hrušovského, na čo zo zdravotného brata vypadlo napol hlasu niečo v štýle, že “toho alkáča”? Teta sa rázne ohradila, že to sú len škaredé “pomluvy”.
Pristúpili dve baby. Oni s miestenkami, my bez. Naznačili nám posunkom, že sedíme na ich miestach. Prepustili sme im ich. Na to teta zahlásila: “Aki sú chlapci galantní, že pustili dievčatá k oknu ...."
Milujem cesty vlakom v 2. triede...
