Zachytil som atmosféru tej chvíle mojim fotoaparátom. Ten sa už zdal stratený, ale po vyše mesiaci a pol mi ho slovenská pošta z Nemecka predsa len doručila. Dnes som si ho vyzdvihol funkčný, a tak som z neho vydoloval aj tento záber.
Na ňom Leon (v poslednom možnom 3.pokuse) prekonáva vlastnú výšku. Doteraz neviem ako je to presne fyzikálne možné preskočiť do výšky sám seba (zvlášť keď sa postavíš k tej tyči a pozrieš hore), ale možné to je. Je v tom mnoho symboliky, keď sa dokážeš preniesť ponad seba, latka ostane pevne na svojom mieste a ty sa ocitneš za ňou s pocitom, že na chvíľu zastal čas...
Krátko po tomto preteku sme obaja opustili náš rodný kontinent Európu. Leon sa ocitol v Číne a ja v Amerike. Prekonávanie dlhej vzdialenosti (celkom 13 časových pasiem) povzbudzuje dvoch priateľov k zamysleniu nad životom. Leon sa ma spýtal:
Čo považuješ za limitujúci faktor svojho života?
Poďakovanie za otázku a svoju odpoveď som mu zaslal. Čo by si mu na ňu odpovedali ty? ... a ja idem zatiaľ vybrať z práčky trička zbavené morskej soli a prekonávať do postele časový posun :)
