Fico neprivatizuje štátne vlastníctvo, lebo má prepracovanejší a výnosnejší systém peňazovodov založený práve na veľkom "štátnom" vlastníctve.
Každý podnik, ktorý je "štátny" alebo sa ako štátny založí môže ovládať Ficova politická strana tak, že jednak si tam uprace svojich verných a jednak cez dodávateľsko-odberateľské vzťahy v tom podniku sa nie jednorazovo ale trvale (a cez systém nevypovedateľných zmlúv aj v čase keď nie je pri moci) živia sponzori SMERU, od ktorých "štátny" podnik buď draho nakupuje, alebo im lacno predáva.
Ficov systém akože "neprivatizácie" je vlastne systém permanentnej privatizácie hospodárskeho výsledku "štátneho podniku".
Je to trvalý, opakujúci sa finančný transfer smerom od daňových poplatníkov k sponzorom SMERU, na ktorý ešte Fico u prostoduchejších šikovnou sociálnou rétorikou zbiera politicku moc, ktorá je poslednou zložkou k uzatvoreniu kruhu. Fico nielenže takto napĺňa svoje predvolebné heúlo: "Sponzori a členovia Smeru si zaslúžia istoty" ale okráda daňových poplatníkov hneď niekoľkokrát naraz. Okrem toho, že štát z peňazí daňových poplatníkov uhrádza investície (ktoré by inak mohli ísť na dôchodky, školstvo či zdravotníctvo), takto politicky obsadený a tunelovaný štátny podnik potom formálne nemá zisk, a teda ani neplatí skoro žiadne dane, a často dokonca pýta 100milióny od štátu na úhradu svojich strát a dlhov (viď CARGO).
Fico nie je žiadny ľudomil ani ochranca Slovenska, či majetku štátu, za ktorého sa rád na verejnosti vydáva. Vie presne čo a pre koho robí. So záujmami jeho voličov to má pramálo spoločné. Tí sú len nástrojom na to, aby mu umožnili ovládnutie "štátnych" miliárd.
