Opäť raz dochádza ku konfrontácii hodnotových svetov. Socialisti by radi "uchránili" ľudí pred možnosťou rozhodnúť sa pracovať v dňoch, keď to majú podstatne lepšie zaplatené a politické krídlo RKC by zase rado zaviedlo Kráľovstvo nebeské na Zemi nielen pre svojich veriacich, ale pre všetkých ľudí žijúcich v tejto spoločnosti. Liberáli stoja na strane nezasahovania štátu a preferujú vzájomnú dohodu dotknutých. Nech sa ľudia rozhodnú a dohodnú tak, ako im to vyhovuje. To, čo vyhovuje jednému, nemusí vyhovovať druhému. Zákon, nech je akýkoľvek, niektorého z nich znásilní. Kto chce nech si zatvorí v sobotu, kto chce v nedeľu či pondelok, alebo nech je otvorený non stop alebo len večer. Kto chce nech v nedeľu alebo iný deň pracuje alebo nakupuje a kto chce nech naopak nepracuje a nenakupuje.
Predstavte si, že by svoje náboženské pravidlá sa rozhodla dať do zákona pre všetkých každá náboženská obec. Ako by sa vám páčilo, keby sme si z rovnakého popudu zákonom zakázali výrobu a predaj vína, či všetkým zakázali transfúziu krvi?
Politikov zvádza ich ego a pocit dôležitosti ako aj snaha zapáčiť sa svojim sympatizantom, dávať do zákonov všetko, čo sa dá. Vzrastá počet zákazov, príkazov, úradov, byrokracie a miera regulácie. Život sa stáva komplikovanejší a drahší. Zákon v zásade nie je schopný poňať do seba a zohľadniť špecifiká pri riešení nejakej konkrétnej situácie, v ktorej sa môže ocitnúť konkrétny človek. A tak prijatie nových zákonov ide často ruka v ruka s príslovím: "Keď sa rúbe les, lietajú triesky". Potom opäť nastúpia politici a takéto zákony "vylepšujú, opravujú a dopĺňajú". Médiá o tom píšu a ľudia o pseodoprobléme diskutujú a vytvára sa v spoločnosti úplne zbytočný konflikt.
V preregulovanej spoločnosti vzďaľujúcej sa od slobody sa nástrojom na obchádzanie dohôd stáva lobovanie za zákony.
Nemám nič proti snahe kresťanských spoločenstiev na Slovensku, aby v nedeľu nenakupovali a nepracovali. Rovnako nemám nič proti tomu, aby nasledovníci židovského náboženstva nepracovali v sobotu, alebo aby niektoré umelecké telesá nepracovali v pondelok a rovnako nemám problém s tými, ktorí sa bez príživníctva rozhodnú nepracovať celý svoj život.
Ak by som bol na mieste odborov alebo členov kresťanských spoločenstiev, založil by som si vlastnú obchodnú sieť, ktorá by rešpektovala tieto preferencie, a ktorej prípadný zisk by pomáhal na posiňovanie a upevňovanie viery alebo na dotáciu dovoleniek odborárom či financovanie osláv 1.mája. Veď odbory už vlastnia svoju hotelovú sieť a predpokladám, že určite v nich majú v nedeľu zatvorené, či nie? Dnes už existujú obchody s rešpektovaním tradícii iných náboženských spoločenstiev, ktoré napríklad nepredávajú výrobky, ktoré nie sú košer. Nepotrebujú k tomu zákon a nepotrebujú ani to, aby boli košer všetky ostatné obchody.
Chápem, že podnikanie bez strát môže byť niekedy nad sily presadzovateľov zákazu nedeľného predaja či predaja počas sviatkov. Úspech privilégia a sociálnych podnikov pani Tomanovej, ktorá spolu s pánom Brockom prišli v parlamente s návrhom ďalej rozširovať zoznam dní, kedy budú obchody zatvorené sú dôkazom, že podnikať bez strát a dávať iným prácu nie je také jednoduché ani pre oddaných vízii sociálneho štátu a konečného víťazstva pracujúceho ľudu nad zahnívajúcim kapitalizmom.
Dobre teda, dá sa aj inak, bez znášania podnikateľského rizika. Čo bráni biskupom alebo politikom KDH, či odborárskym bossom, ktorí so SMEROM-SD uzatvorili dohodu o spolupráci, aby vytvorili marketingovú značku - nálepku na dvere obchodu, na ktorej bude napísané: Tento obchod je v nedeľu zatvorený, aby ......a doplnená veta nejakým pekným odborárskym alebo kresťanským heslom. (Ako by ste tú vetu doplnili Vy?) No a potom už len stačí vyzvať státisíce členov odborov alebo ako sa zvykne s odkazom na sčítanie obyvateľstva na Slovensku tradovať, milióny veriacich v pastierskom liste: Nakupujete cez pracovné dni len v tých obchodoch, ktoré majú túto nálepku a v nedeľu majú zatvorené.
Je možné, že by na to dobrovoľne zareagovali aj obchody, ktoré mali pôvodne v nedeľu otvorené a ak by im to prinieslo nových zákazníkov, pridali by sa k tejto iniciatíve.
To sú legitímne nástroje nikoho neoberajúce o slobodu (rovnocenne či už slobodu vierovyznania alebo slobodu podnikania), na ktoré nie je potrebný zákon a sú postavené na dobrovoľnej dohode a rozhodnutiach zainteresovaných, nevytvárajúce v spoločnosti napätie a konflikt, a ku ktorým nie sú potrební ani politici.
V takom svete by som chcel žiť.
