Referendum sa uskutoční, lebo si ho vyžiadalo viac ako 350.000 občanov, ktorí počas viac ako rok prebiehajúcej petičnej akcie po celom Slovensku pripojili svoj podpis za jeho vypísanie.Využili tak svoje ústavné právo. Pán prezident prijal v júni petíciu občanov, posúdil, či petícia obsahuje zákonom predpísaný počet platných podpisov a či sú otázky v súlade s ústavou, nevyužil svoje právo prípadne sa obrátiť na ústavný súd a určil termín konania referenda tak, že ho nespojil s komunálnymi voľbami ale ho vyhlásil práve na túto sobotu 18.9.2010.
Toto referendum je zvláštne tým, že má šesť otázok. Na rozdiel od predchádzajúcich referend, ktorých predmetom bolo obvykle rozhodnúť o jednej otázke, sa tentokrát dá rozhodovať v jeden deň až o šiestich otázkach. A to o:
1.zrušení "koncesionárskych poplatkov" cca. 55 eúr ročne,
2.obmedzení priestupkovej imunity poslancov,
3.znížení počtu poslancov o 1/3 na 100,
4.stanovení maximálnych cien áut pre orgány verenej moci na 40.000 eur,
5.možnosti voliť aj cez internet,
6.tom, aby museli politici strpieť viac pri kontrole médiami ako bežní ľudia.
Občan si môže vybrať, o ktorých z položených otázok bude rozhodovať, a ktoré ho nezaujímajú. Môže sa napríklad v troch otázkach rozhodnúť pre "ÁNO" v jednej pre "NIE" a o dvoch nerozhodovať vôbec.
Náklady na referendum budú cca 7 miliónov eúr. Podstatnú časť nákladov tvoria odmeny členov referendových komisií, ktorí budú počas celej soboty dohliadať na priebeh referenda a po uzatvorení referendových miestností o 22:00 hod sa pustia do vyhodnocovania hlasov občanov, ktorí svoje právo využili.Náklady na referendum sú dané jeho vyhlásením, zrealizujú sa bez ohľadu na to, koľko ľudí sa na ňom zúčastní. Predstavujú menej ako 2 eurá na jedného občana s volebným právom. Už len "koncesionárske poplatky" za 1 mesiac presahujú túto sumu. Ak by referendum rozhodlo o znížení počtu poslancov na 100, ročne by Slovenská republika ušetrila cca. 5 miliónov eúr, teda už za necelé 2 roky by bolo referendum splatené, ak by bolo platné len v tejto jedinej otázke.
Krátko pred referendom som sa zúčastnil v parlamentnej lavici schôdze NRSR, kde jedným z cca. 30 bodov rokovania bol aj návrh ústavného zákona o obmedzení imunity poslancov a sudcov len na činnosť, ktorá súvisí s ich hlasovaním v parlamete resp. rozhodovaním na súde. Som o poznanie bohatší. Prevažná väčšina politických matadorov, či koaličných alebo opozičných nemá záujem na obmedzení svojej imunity.Nikto nechce zahlasovať proti, ale zároveň ani väčšina z nich nechce, aby tento zákon prešiel. Opoziční poslanci si vymysleli zamienku ako sa hlasovania nezúčastniť a niektorí koaliční poslanci chceli silou mocou dať hlasovať o zákone na schválenie ktorého treba 90 hlasov, aj keď vedeli, že v rokovacej sále ich nie je ani 80.Toto divadlo nemalo premiéru.Návrh zákona o zúžení poslaneckej imunity raz predkladali modrí raz červení a trvá to takto už viac ako 10 rokov.
Počas prerokovávania tohto návrhu v rozprave zaznel celkom zaujímavý výrok jedného poslanca. Znel približne takto. "Nebol som zástancom znižovania počtu poslancov, ale potom, čo som si vypočul Váš príspevok do rozpravy, pán kolega, už som."
Zdá sa, že jediné, čo naozaj donúti poslancov, aby prijali aj to, čo prijať v skutočnosti nechcú, sú občania.
Som zvedavý, či sa politikom podarí občanov opäť dobehnúť.
Veď výsledky referenda by mohol ktorýkoľvek politik interpretovať aj tak, že ľudia predsa rozhodli, že chcú platiť koncesionárske poplatky, potrebujú 150 poslancov, že 100 nestačí, nechcú mať možnosť voliť aj cez internet, doprajú štátnym zamestnancom drahé služobné autá a že si myslia, že na rozdiel od tých, čo ich volili, politici môžu jazdiť rýchlejšie a parkovať aj tam, kde iní nesmú a beztrestne páchať aj ďalšie priestupky.
V nedeľu uvidíme či občania prekvapia, alebo podľahnú uspávanke politikov.
