(1) Pacienti - spotrebitelia prostriedkov verejného zdravotníctva nemajú šajn o tom, koľko odchádzajúc od lekára či z nemocnice, alebo dokonca aj vtedy, keď za celý rok nevideli lekára, reálne spotrebovali (si na nich poskytovatelia naúčtovali) z prostriedkov verejného zdravotníctva.
(2) Pacienti - spotrebitelia prostriedkov verejného zdravotníctva nemajú prakticky žiadne priame finančné motivácie pozitívne ani negatívne, ktoré by pôsobili či už ako regulátor výberu poskytovateľa alebo ako regulátor spotreby z ich strany.
(3) Dôchodcovia ako poistenci štátu sú reálni suverénne najväčší spotrebitelia prostriedkov verejného zdravotníctva.
(4) Zdravotné poisťovne v skutočnosti spravujú solidárne dane, nie poistenie. Daň sa platí z výšky príjmu. Ak by sa jednalo o pravé poistenie, platilo by sa na základe rizika poistenca, že v budúcnosti zaťaží poisťovateľa pri nastaní poistnej udalosti.
(5) Súťaž medzi zdravotnými poisťovňami je obmedzená a negeneruje efektívnosť, ktorá sa ako výsledok súťaže obvykle očakáva.
(6) Zdravotná poisťovňa reálne nenesie podnikateľské riziko.
(7) Na trhu existuje dominantná štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VZP), ktorá má také postavenie, že poskytovateľ môže jej podmienky buď prijať alebo neprijať. (Nemá šancu vyrokovať pre neho priaznivejšie).
(8) Ak sa VZP rozhodne zmluvu neuzatvoriť, znamená to de facto likvidáciu poskytovateľa.
(9) Zmluvy medzi poisťovňami a poskytovateľmi sú krátkodobé. Neumožňujú akékoľvek plánovenie dlhodobejších investícií a rozvoja.
(10) Skutočnými veriteľmi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nie sú banky, ale štát (daňoví poplatníci) a dodávatelia, ohrození druhotnou platobnou neschopnosťou na základe selektívnych subjektívnych preferencií.
(11) Reálni noví investori v poskytovaní zdravotnej starostlivosti prakticky neexistujú, resp. fungujú okrajovo, výlučne na báze priamych platieb.
(12) Súčasný systém verejného zdravotníctva nemotivuje k aktívnej systematickej prevencii jednotlivca a k zdravému životnému štýlu.
(13) Súčasný systém verejného zdravotníctva by som nazval "tabletkové zdravotníctvo": nezabraňuje vytváraniu chronických pacientov, a týchto často reálne nevylieči ale ich robí zavislých na medikamentóznej liečbe, pričom predlžuje ich dobu dožitia. Príde mi to, akoby primárnym cieľom nebolo zabrániť ochoreniu alebo pacienta uzdraviť, ale vychytať v populácii chorých a tých až do smrti, ktorá sa úspešne odďaľuje držať ako "spotrebiteľov tabletiek" (permanent cost drivers); tabletiek, ktorých dlhodobé užívanie spôsobuje ďalšie nežiadúce účinky, ktoré je potrebné riešiť ďalšími tabletkami a indikáciami ďalších vyšetrení.
(14) Súčasný systém verejného zdravotníctva generuje šedú ekonomiku či už vo vzťahu pacienta a zamestnanca poskytovateľa, alebo vo vzťahu farmaceutickych firiem a poskytovateľa alebo vo vzťahu manažmentu smerom k predraženým nákupom alebo podhodnotením predajom majetku smerom k spriazneným subjektom a pod.
(15) Podľa súčasného nastavenia systému verejného zdravotného poistenia, má čierneho petra v rukách najmä poskytovateľ (nemocnice), ktorý má veľký problém čisto z príjmov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti (úhrad od poisťovne) udržať vyrovnané hospodárenie, čoho dôsledkom sú aj nízke platy zdravotníckych zamestnancov týchto poskytovateľov a chronické zadlžovanie.
(16) Podľa nastavenia súčasného systému ľudia sú ochotní platiť za ošetrenie svojho psa, alebo svojho chrupu, ale sú silne rezervovaní k priamym platbám v zdravotníctve pri ošetrení seba.
(17) Produktíny jednotlivec nechápe ním platené "zdravotné poistenie" v tom zmysle, že z neho sa platí solidárne hlavne zdravotná starostlivosť iným (dôchodcom, deťom, nezamestnaným, tažko chorým...) a nie jemu poskytovaná zdravotná starostlivosť. Následne pociťuje odpor, ak mu popri zdravotnom poistení narastajú doplatky a iné priame platby alebo je z času načas poskytnutá zdravotná starostlivosť neprináša očakávané vyzdravenie - vyriešenie jeho problému.
(18) Neexistuje prakticky žiadna súvislosť medzi výškou odvodov a nároku na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. V princípe bezdomovec či "daňový základ optimalizujúci podnikateľ platiaci z minima" má prakticky rovnaké "práva čerpania" ako človek platiaci z maxima.
(19) Motivácie platiteľov odvodov sú nastavené na minimalizáciu, motivácie spotrebiteľov sú nadstavené na maximalizáciu alebo naopak ignoráciu (zanedbávanie).
(20) Napriek nízkym mzdovým nákladom nedokáže naše zdravotníctvo prilákať pacientov zo zahraničia.
(21) Zdravie nie je jednotlivcom dostatočne vnímané ako dlhodobý kapitál, o ktorý sa treba systematicky starať, a ktorého zanedbávanie spôsobí jedincovi v budúcnosti veľké finančné náklady; pri rozhodovaní v každodenných životných situáciách sa naň často prihliada skôr druhorado až treťorado.
(22) Úplne absentuje školská výchova k prevencii a zdravému životnému štýlu. Vedomosti maturantov v tomto smere sú mizerné a tomu zodpovedá aj celé povedomie spoločnosti. Chýbajú vedomosti zo školy aj skúsenosti rodičov prenášané pri výchove na potomkov.
Dodám pár veľkých a malých čísel:
Úhrada zdravotnej starostlivosti je jedna z najväčších položiek verejných rozpočtov na Slovensku. V roku 2010 zdravotné poisťovne prerozdelili a uhradili spolu závratných cca. 3500 milionov eúr ( t.j. viac ako 100 miliárd korún) t.j. cca. 650 eúr ročne na obyvateľa vrátane detí, na 4 člennú rodinu ročne cca 2.600 eúr( t.j.78.000 Sk ročne alebo 6.500Sk mesačne). ( http://www.cenastatu.sk/2010/Eur/ ). K tomu treba pripočítať ešte dlhy a to, čo si zaplatili samotni pacienti vo forme doplatkov a iných priamych platieb.
Dal som si vyhotoviť v mojej zdravotnej poisťovni výpis. Z neho vyplýva, že počas mojej plnoletosti čiže od mojich 18stich až po dnešok t.j. za cca. 16 rokov môjho dospelého života, zdravotná starostlivosť o mňa stála verejný systém slovenského zdravotníctva cca. 1.200 eur. (36.000 Sk) čiže asi 75 eúr ročne, teda 6,25 eura mesačne. Z toho najväčšia položka je "kapitačná platba" t.j. to, čo inkasuje každý mesiac môj všeobecný lekár, ktorý má moju zdravotnú kartu vo svojom šuflíku, aj keď by ma nevidel, ako je rok dlhý. Je to asi 8 a pol krát menej ako stojí verejné zdravotníctvo priemerný občan Slovenska. Poistné, ktoré som ako živnostník platil pred tým, ako som sa stal poslancom NRSR, a zo zákona som musel živnosť ukončiť, bolo cca. 14 krát vyššie ako moja skutočná spotreba výkonov systému zdravotníctva.
Už čoskoro, v auguste 2011, nadobudne účinnosť nedávno prijatá novela zákona, na základe ktorej budú musieť prijímatelia peňazi z verejného zdravotného poistenia zverejniť, koľko každý z nich z verejného zdravotného poistenia inkasuje a verejnosť bude mať tieto čísla prístupné na internete.
Záver:
Systém slovenského zdravotníctva potrebuje celý poriadne prekopať, látanie a kozmetické zmeny sú len odložením problému od jedného ministra zdravotníctva k druhému.
Mimochodom, viete že od vzniku Slovenskej republiky zatiaľ žiadny minister zdravotníctva nevydržal vo funkcii celé 4 roky?
