Sloboda je kompasom môjho života. Spoľahol som sa na ňu pri mojom rozhodovaní a konaní. Zatiaľ ma nikdy nezradila ani nesklamala. Stala sa mojou životnou filozofiou. Životná skúsenosť ma priviedla k tomu, že som si vytvoril vyhranenú predstavu, čo to sloboda je a nie je. Tu je moj pohľad.
Sloboda pozostáva z troch súčasne naplnených zásad:
1. Človek je suverénom nad sebou samým.
Znamená to, že človek vo vzťahu k sebe vystupuje ako vlastník seba, nie len ako správca.
Kedysi za starovekého Ríma bol otrok predmetom vlastníctva - "hovoriaca vec". Nemohol o sebe rozhodovať. Ak by sa otrokyňa zohyzdila, alebo otrok zmrzačil, bolo by to chápané ako poškodenie majetku ich vlastníka, poškodzovanie cudzej veci. Z toho titulu by ich za to stihol trest. Nemali totiž na seba právo.
Slobodný človek je plne spôsobilý robiť rozhodnutia o sebe. Nemusí si k rozhodnutiam o sebe pýtať povolenie, či dovolenie či schválenie od iného. Má právo rozhodovať o svojom tele a živote. Môže napríklad darovať obličku, alebo naopak dispozíciu so svojim telom po smrti nepovoliť. Môže si vybrať povolanie. Môže disponovať so svojim časom.
2. Človek je spôsobilý uzatvárať dohody.
Slobodný človek má právo vstupovať s inými ľuďmi do dobrovoľnej výmeny. Má právo sa zaväzovať, t.j. dávať jednostranne záväzné sľuby alebo prijímať záväzky výmenou za práva. Nedodržanie sľubu ako aj porušenie svojho záväzku je porušenie slobody iného. Toto konanie zvykneme nazývať ako nezodpovedné. Nezodpovednosť je teda prejavom neslobody.
Ak sa dvaja slobodní ľudia dobrovoľne na niečom, čo sa týka výlučne ich dohodnú, neexistuje dôvod, aby niekto tretí ich dohodu narúšal, maril alebo zakazoval. Ak napríklad dvaja ľudia rovnakého pohlavia si chcú medzi sebou upraviť vzájomné vzťahy vyplývajce z ich životného partnerstva nemožno takú dohodu zakázať. Rovnako ak sa dvaja ľudia dohodnú na predaji veci, ktorá je v oprávnenom vlastníctve jedného z nich zákaz takejto dohody by bol veľmi ťažko obhájiteľný. V princípe ale nemožno zaväzovať niekoho, kto nie je stranou dohody, také konanie by bolo v rozpore so slobodou. Nemožem sa dohodnúť s mojim spolubývajúcim na internáte, že náš iný spoločný spolubývajúci bude chodiť vysýpať naše smeti. Z tohto dôvodu sa vyhlásila Mníchovská dohoda za nulitnú.
Každý slobodný človek sa tak napríklad dobrovoľne môže stať členom vybranej cirkvi alebo iného združenia. Prijatím členstva dáva sľuby a prijíma záväzky. Tieto záväzky a sluby musí plniť. Ak ich plniť nebude, šliape po slobode toho, s kým dohodu uzatvoril. Zároveň však nikto, kto k takejto dohode sám nepristúpil, nie je z nej povinný. V slobodnom svete nemožno nečlenom cirkvi zakázať nedeľný, sobotný alebo pondelkový predaj. Rovnako tak nemožno v súlade so slobodou vnútiť záväzky jednej zo zmluvných strán napríklad pri dojednávaní pracovnej zmluvy. Na druhej strane, ak niekto vstupi do klubu účastníkov cestnej premávky, pristupuje k dohode o pravidlách, ktoré si dohodli ich členovia. Rovnako, ako keď si ide zahrať so spoluhráčmi futbal či pristúpi k partii pokru.
3. Rešpekt k slobode iného.
Ak chce človek vstúpiť do práv a slobody iného, môže tak urobiť len v dobrovoľnej dohode s dotknutým. Súhlas musí byť daný vopred, neodopretie či mlčanie nemožno automaticky považovať za súhlas. Ak nedosiahol dobrovoľný súhlas dotknutého, dostal sa na hranicu, ktorá sa bez pošliapania slobody nedá prekročiť. Také zapálenie cigarety. Sloboda teda nie je svojvôľa voči svojmu okoliu. Svojvoľne môže človek nakladať len so sebou samým. Aj to len vtedy, keď tým nenarúša slobodu iného. Ak sa niekto stane dobrovoľne napríklad členom RKC a príjme záväzok, že neučiní sebausmrtenie, tak je týmto svojim záväzkom viazaný. Rovnako tak nemôže urobiť človek, ktorý má dlh voči inému, okrem prípadu, že sa tak v zmluve dohodli, alebo mu bol dlh odpustený. Porušiť sľub či záväzok môže slobodný človek učiniť bez narušenia slobody len ak ho ten, voči komu povinnosť smerovala, ho tejto povinnosti zbaví.
Slobodný človek má právo zvoliť si svoje životné ciele ako aj spôsob ako ich bude dosahovať, samozrejme rešpektujúc slobodu iných. Slobodná spoločnosť sa tak vyznačuje pluralitou a rôznorodosťou. Naopak neslobodná spoločnosť je často identifikovateľná s uniformitou - monopolom či už ekonomickým alebo svetonázorovým. Sloboda nie je ani nezodpovednosť ani svojvôľa.
Prameňom neslobody je násilie tak voči vlastníctvu ako aj osobnej integrite v najširšom slova zmysle, ktoré môže mať rôzne formy: nútenie prijať nedobrovoľné záväzky, neodobrené zásahy do svojej slobody: krádeže a zranenia, nedobrovoľné obmedzenia alebo odobratie suverenity nad sebou samým, alebo obmedzenie či odobratie spôsobilosti uzatvárať dohody. Sloboda je princíp, mimo dispozície človeka. Je nescudziteľná, nepremlčatelná, neodňateľná a neprevoditeľná. Slobodný človek sa napríklad nemôže sám seba alebo iného predať do otroctva, alebo svoju slobodu poskytnúť ako záloh. Človek slobodu nevlastní a teda sa jej ani nemôže vzdať. Sloboda je vyšší princíp, mimo neho. Slobodu nemožno zrušiť - možno ju len pošliapávať.
Nedá sa relativizovať.
Je večná.
