Samozrejme, bála som sa, či po ukončení materskej a nástupe na rodičovskú dovolenku, ak bude živnosť „živá“, nebudem musieť platiť odvody. Odvtedy pretieklo veľa vody, nevzali mi dieťa do škôlky a veľa som sa toho naučila zo slovenskej legislatívy. Hlavne to, ako si všetko nastaviť tak, aby ma tento štát oberal čo najmenej. Zámerne používam túto terminológiu, pretože občas mám stále pocit, že ťahám za kratší koniec - za svoje odvody a dane dostávam len veľmi málo.
Ale vráťme sa späť k téme materskej. Na tú prvú som nastúpila v apríli 2015 a končila v decembri 2015. (Veď vďaka aj za to, že tu vôbec nejakú máme. V takej Guatemale či Kongu sú na tom určite horšie.) Tak šup na úrad práce po papier a do Sociálnej poisťovne, aby som zastúpila ich elektronický prenos dát a informovala ich o zmene môjho statusu – prechode z materskej na rodičovskú. A tu sa pýtam pani na svoju živnosť – čo s ňou?
Pani, taká mladá dievčina, asi 20-ročná, mi veľmi „dobre“ poradila: „Musíte pozastaviť živnosť.“ Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nezabudla dodať bod B: že Úrad sociálnych vecí a rodiny tým nemyslí pozastavenie živnosti tak, ako ho chápe bežný živnostník. Oni tým myslia, že musíte napísať čestné prehlásenie, že síce stále máte živnosť aktívnu, ale v rámci nej nevykonávate žiadnu činnosť. Činnosť a živnosť – všimnite si nápadnú podobu týchto slov.
Ja, ako neskúsená prvorodička a naivná živnostníčka, som teda utekala na živnostenský úrad a pozastavila si živnosť. Tak mi treba, keď verím úradníčkam, ktoré by mali byť kompetentné v podávaní informácií. Roky plynuli a ja som každého pol roka chodila obnovovať pozastavenie živnosti. Veď som na rodičovskej, veď som poistenec štátu, veď mi to povedali.
Medzičasom som sa dozvedela o knihe Jozefa Mihála MATERSKÁ. Tak som si ju zadovážila, naštudovala, vyznačila pasáž o tom, ako si to všetko správne nastaviť, aby som na materskej neživorila, a šup s hlavou plnou nových vedomostí na sociálny úrad. Po úvodných zbytočných rozhovoroch s „kompetentnými“ paniami pri okienkach, ktoré nie a nie pochopiť, o čo mi ide, ma odkázali na telefónne číslo a kontakt na pani z horných poschodí.
Volám, vysvetľujem, že sa chcem stať dobrovoľnou platiteľkou, teda si priplatiť, aby som mala vyššiu materskú. Pani si ma vypočula, naťukala moje údaje do počítača a vtedy to prišlo: NEMÁM NÁROK NA ŽIADNU MATERSKÚ, pretože som si celé roky prerušovala živnosť. Tým som síce zostala poistencom štátu pre dôchodkové poistenie, ale prerušila som si nemocenské poistenie, ktoré je podmienkou pre poberanie materskej.
Prosím? Čo som? Čo nie som? Mala som napísať čestné prehlásenie? Vyzerám ako človek, čo nerozozná rozdiel medzi vetou „Napíšte čestné prehlásenie“ a „Prerušte živnosť“?
Nastal kolotoč behania a vybavovania. Ako ja k tomu prídem, keď mi podali nesprávnu informáciu? Konala som na základe toho, čo mi povedali v Sociálnej poisťovni. No trvalo to príliš dlho a retrospektíva v Sociálnej poisťovni (hlavne takmer 2,5-ročná) neexistuje. Všetko márne.
A tak tu teraz sedím, píšem tento blog s pocitom, že tento štát ma miluje a ochraňuje. Preto mám dve práce, preto mi dieťa nevzali do škôlky pri našom bydlisku a preto ma bolí hlava z toho, kam ísť rodiť, aby definitívne neutrpela moja dôstojnos't (o tom blog inokedy). A teda už premýšľam, ako sa dá pracovať päť minút pred pôrodom a desať minút po ňom, lebo čo mi iné zostáva.
PS. áno nevedomosť a neznalosť ma neospravedlňuje, mala som si to všetko lepšie zistiť...ale v čase, keď ste v jednej z najcitlivejších fáz vášho života - s malým dieťaťom a tehotná by sa žiadalo, aby boli úradničky na vašej strane a naozaj nápomocné. Nie výnimočne, ale všetky.
