Behanie moja droga......

No, som človek ktorý sa na všetko čo je podané správnym spôsobom schuti namotá. Iné to nebolo ani po prečítaní toho zázračného článku. Ovládol som síce svoje chute a nevybehol som z domu v štvrtok o polnoci a vydržal som až do piatku poobedia, podľa návodu v článku som sa hodil do športového, obul si tenisky, psa pripol na vodítko a šup na vec! Mali by ste o mne tiež vedieť, že nie som vôbec nejaký športový antitalent, volejbal, basketbal, odkedy hrám fifu tak aj fotbal ma veľmi bavia a dokonca aj body mass index mam v norme :P, ale späť k behu. Celý nedočkavý som si pustil v prehrávači hneď Prodigy, nech to má šťavu, zapol som stopky (článok doporučoval aspoň 30 minút behu) psa mal na vodítku a rozbehol som sa v ústrety endorfínom, chuti do sexu atď. Prvý zádrheľ prišiel hneď po pár sto metroch, keď moje geniálne tempo narušil môj milovaný pes tým, že si povedal, že by nebolo odveci zastať majiteľovi rovno pod nohami. Pár vyberanými vetami môj miláčik rýchlo pochopil, že toto nie je cesta ako mi prejaviť lásku. Mierne nasratý (musím použiť ten výraz) som pokračoval v behu ďalej. Vidina endorfínov v krvi a následný pocit uspokojenia zo seba samého sa rozplýval. Nezlepšilo to ani zistenie ,že po desiatich minútach behu som myslel, že umriem... V podstatne voľnejšom tempe som dobehal aj zvyšných dvadsať minút. Endorfíny? Nikde! Chuť na sex? Nehrozí, Pľúca? Hej, tie som stratil niekde na ceste domov. Príchod domov bol v mojom podaní súbor nevraživých pohľadov na všetky strany, lebo pes sa mi už síce pod nohy neplietol, zato z nejakého doteraz nezisteného dôvodu mi slúchadko prestalo držať v uchu, vietor začal úspešne fúkať tak, aby mi znepríjemnil každý meter cesty a ešte zopár "príjemností".Spotený ako prasa, nasratý úplne neskutočne čo za geniálny nápad som to opäť dostal, som sa netešil na nič iné iba na to ako sa osprchujem a následne napustím vaňu, v ktorej nájdem snad aspoň štipku pokoja...Viete si asi predstaviť ako neskutočne a neopísateľne som bol šťastný keď som otočil kohútikom a namiesto očakávanej teplej vody sa na mňa vyvalil prúd studenej, ktorý neprestával a neprestával, lebo tak trochu úplne nám prestal ísť kotol... Po sympatickej hodine sa kotol sám uviedol do prevádzky a bol natoľko veľkorysý, že sa mi dovolil osprchovať.Tak to takto asi vyzeral môj prvý pokus s behom, no ako sa hovorí nič nie je také zlé ako to na prvý pohľad vyzerá, vybral som sa behať aj v sobotu a tentoraz sa proti mne nespriahli všetky sily prírody + pes a druhý pokus skončil celkom úspešne, aj keď po endorfínoch ani chýru, ani slychu :D:D:D:D....co už, snad neskôr.....