Keď som bol ešte len malý chlapec, spadol som do pŕhľavy. Rástla pri hnojisku, bola vyššia ako som bol ja, mladá a extrémne pŕhlivá. Bolo leto, ja som mal na sebe len červené krátke trenky a keď ma dcéra mojej krstnej mamy Monika z pŕhľavy vytiahla, vypadal som ako po útoku včelieho roja. Monika ma vtedy celého natrela mastičkou. Vrešťal som ako pavián a povedal som si, že na svete nemôže byť nič horšie ako spadnúť do pŕhľavy. To som ale vôbec netušil, že ma čaká údel romantika.
Svoje detstvo by som charakterizoval ako slobodné a bohaté na dobrodružstvá. Vyrastal som na dedine, na vysokom kopci, pod lesom, ktorý mi učaroval. Časté prechádzky po celom revíre, západy slnka, ktoré som sledoval na svojom obľúbenom mieste nad lúkou, kam sa chodievali pásť srny, tajuplné zákutia, kamenné obelisky, pozostatky sopečnej činnosti, to všetko ma fascinovalo. Spoločnosť na prechádzkach mi robil môj jazvečík Dyno. Neznášal divé zajace, a keby sa mu za jeho život podarilo aj nejakého chytiť iste by ho zadrhol, no jeho krátke nohy, nech robili čo chceli, zajaca nemohli dobehnúť.
Okrem lesa som mal rád aj dedinu. Počas prázdnin som vegetil u kamarátky Anky, ktorá bola odo mňa o štyri roky staršia a tým pádom sa stala mojou studnicou múdrosti, a nebola to jediná studnica múdrosti ktorú som mal. Často som chodil do chalúpky, kde býval starký Murin so svojou ženou. Tiež mali jazvečíka a učili ma, ako sa o takého jazvečíka treba starať. Pravidelne ho kúpali, mal obojok proti blchám a bol na dedinského psa dosť vyžratý na rozdiel od toho môjho šidla.
Takže ako dieťa, na ktoré rodičia nemali veľa času som čerpal informácie z týchto dvoch studní, od Anky, ktorá mi vždy na každú otázku s rozmyslom a múdro odpovedala a naučila ma ako ženy rozmýšľajú, no a od starkých Murínovcov, ktorý o svete toho vedeli veľa, pretože toho veľa aj prežili a okúsili....ach jaj a takmer som zabudol na krstnú mamu a krstného otca, ktorí bývali hneď pod nami. Mali hospodárstvo plné husí, sliepok, moriek, psov, mačiek a myší, mali kravu a barany. Vždy ma počastovali čerstvo nadojeným mliekom. V kuchyni mali krásne drevené kukučkové hodiny ,ktoré boli dušou ich domova. U nich našlo moje detstvo domov rovnako ako u Murínovcov a Anky.
Mohol by som vymenovať ešte kopu milujúcich ľudí ako bola moja teta, starká, prastarka, babka, ale to by bolo na dlhé, dlhočizné rozprávanie...
Dedina bola nevinná, život v nej bol pomalý, mĺkvy, rozvážny. Pred jedlom sa ľudia modlili a pred spaním tiež. A mojej čoraz romantickejšej duši sa v nej dobre darilo. Stal sa zo mňa introvert, ktorý hltal knihy od Moliera, Flauberta, Maupassanta, Huga, až som mal pocit že len Francúzi vedia čo je to skutočná láska a čo je to milovať celým telom až do poslednej kvapky krvi. Tie knihy mi poplietli hlavu a naplnili srdce. Vôbec mi nevadilo že svet 18tého storočia vypadal podstatne inak ako svet 20teho storočia, a že romantizmus, galantnosť, jemnocit, básne pre milované osoby, podliehanie vôli srdca, sa už 200 rokov nenosí.
Pamätám sa na prvé dievča ktoré sa mi zapáčilo. Bola to spolužiačka na základnej škole a volala sa Katka. Asi po roku čo som ju zbožňoval som jej napísal list, na ktorom by som sa asi dnes dobre zasmial. Stretol som sa s prvým odmietnutím, ktoré som opísal vo svojom denníku na päť strán, z toho len tri boli o výraze v jej tvári, po tom, ako si list prečítala. Áno písal som si denník, dokonca niekoľko denníkov, ktoré sa týkali rôznych vecí. Rodičia, ak takýto denník niekedy nájdete, nikdy ho neotvárajte, nechajte ho na pokoji ak nechcete stratiť dôveru svojich detí. Denník je terapeut pre romantika, bol to môj spovedník. Bol som odhodlaný opísať každý deň a vždy na iný spôsob. Našťastie som dospel skôr, než som začal písať tretí zošit.
Byť romantikom je v dnešnej pragmatickej a realistickej dobe veľmi nepraktická vec. Môžu vás považovať za blázna alebo idiota. Za svoj život s diagnózou romantik som zistil nasledovné pozitíva a negatíva.
POZITÍVA: - ich fantázia je bez medzí...vo všetkom
- romantici majú vycibrený zmysel pre krásu, či už vonkajšiu alebo vnútornú
- vedia budovať ľudské vzťahy ako je priateľstvo, rodina, partnerstvo a prípadne manželstvo
- základné ľudské morálne a etické zásady sú im sväté a nikdy neskĺznu k ich porušeniu
- sú empatický, pocity iných sú stredobodom ich záujmu
- nepodliehajú mamonu a snobizmu
NEGATÍVA: - zručnosť je ich slabou stránkou
- občas unikajú realite
- ak v živote rezignujú je to často definitívne
- pokiaľ ich niekto veľmi sklame, cestu k ním už nenájde
- žijú viac pre prítomnosť ako budúcnosť a v dôsledku toho sú do istej miery márnotratní
- radi riskujú a vystavujú sa tak nebezpečenstvu
Tak ma napadlo, že by mala existovať nejaká organizácia pre ľudí s diagnózou romantik.
Niečo ako Sloboda romantikov, alebo Spoločenstvo ľavej hemisféry.
A ak ste niekto rovnako postihnutý ako ja, priznajte to, nech viem, že nás je viac.
članok bol napisany na počesť genialneho blogera a večného romantika Viktora Holmana
