Na začiatok trochu mlieka a cukru
Anglicko sa stáva prechodným domovom masy mladých ľudí už dlhú dobu. Nielen pre nás Slovákov, ale aj Ukrajincov, Rumunov a hlavne Poliakov. Táto situácia prináša stret kultúr v zemi, ktorá je pôvodcom konzervativizmu. Preto ma pobavil príbeh jedného Poliaka, ktorý bol prichytený inflagranty s vysávačom. Previnilec tvrdil, že si len vysával slipy, a že je to v jeho krajine bežné. Strážnik, ktorý ho pritom prichytil, Poliaka usvedčil, ten bol zo stavebnej firmy vyhodený a mohol cestovať domov. Angličania Poliakov nemajú radi a zo všetkých národností, ktoré k nim prichádzajú z východnej Európy za prácou, ich zrejme prijímajú najhoršie. Netuším ako vnímajú nás Slovákov, no tu je pár od seba nezávislých príbehov, ktoré možno čosi napovedia.
Sladký ovocný čaj
Naše dievčatá žnú úspech ako au-pair. Baby si z Británie donesú kopu značkových vecí a tie šikovnejšie aj nejakého toho Angličana. Práve v Anglicku sa môže pokojne stať, že sa baba s nadváhou a uhrami stane idolom krásy pre nejakého domorodca. Na ostrove nie je z čoho vyberať. To sa podarilo aj Martine. Martina bola živel, vysoká a hrubá žena, ale s peknou tvárou, i keď poďobanou. Z alkoholom to vedela poriadne prehnať a pár krát skončila kvôli nemu v nemocnici. Slušný chlapi sa držali bokom, no v Británii očarila istého Angličana a začali spolu chodiť. Nevadilo mu ani to, že je od nej o hlavu nižší. Bol to anglán zo strednej vrstvy, čiže pre našu babenku vysoká trieda, uzemčitý chlap, ktorého bolo všade plno, a ktorý veľmi rad rozoberal svoj sexuálny život medzi priateľmi. O to väčší bol Martinin šok, keď prišlo na lámanie chleba. Ako sa tak muchlovali na sedačke uňho doma, Martina sa rozhodla prejsť konečne do ďalšej fázy ich vzťahu a odhalila svoje zmyselné poprsie (3-ky). Chlap zrazu zatvrdol ako zmoknuté vrecko cementu. Sedel tam bledý a nehybný, vystrašený, ako stratené dieťa. Martina sa mohla obliecť. Farbisté erotické príbehy mal jej priateľ z porna. Ale dopadlo to dobre, nebol dôvod ukončiť vzťah len pre neskúsenosť partnera. O dačo neskôr sa vzali, Martina investovala manželove peniaze do nehnuteľností v rodnom meste a má sa dobre. V Anglicku našla čo hľadala.
Horký zelený čaj
Ďalšie dievča toľko šťastia nemalo. Ivanu by u nás tiež nikto nepovažoval za krásavicu, ale mala osobité čaro, ktorým si dokázala získať mužské srdce. Podobný tip ako Markéta Irglová, ale s mejkapom. Ani zubný strojček jej neuberal z pôvabu, práve naopak. V mužoch preto mohla byť vyberavejšia. V Anglicku bola už druhý krát. Najprv sa domov vrátila s nefalšovaným Angličanom. Jej rodičia ho privítali vrúcne. Otec mu nalial pol deci domácej, aby si chlapec nemyslel, že je trochár. Keď to anglán lupol do seba, jeho krehký biorytmus sa otriasol v základoch. Z nosa sa mu pustila krv a po chvíli stratil vedomie. Keď sa prebral, považoval incident za pokus o vraždu a už ho nebolo. Nádejný zaťko uháňal domov čo to dalo.
Po návrate do Anglicka si Ivana nabalila čierneho exota. Chlapa ako eben, mužného a živelného, chlapa, ktorý spĺňal všetky erotické predstavy mladej ženy do bodky. Skôr než stihla čierneho Petra predstaviť rodičom, ktorých by to v našich končinách iste potešilo, exot jej zdúchol aj so zarobenými peniazmi. Spiatočnú letenku museli cálovat rodičia, ktorý zrejme dodnes nevedia aká je pravda.
Ťažký čierny čaj
Byť ďaleko od domoviny, byť sám, navyše za mrežami, so závažným a hlavne nespravodlivým obvinením na krku. Takýto údel si vyskúšal mladík Igor, ktorý si prišiel privyrobiť do Anglicka. Pracoval v Británii už nejakú dobu a bol tam spokojný. O dva dni sa mal vrátiť domov spolu s rovesníkmi. Všade chodil s kamarátom Vladkom, ktorý hovoril plynulou angličtinou. V ten osudný deň šiel Igor s Vladkom vybrať peniaze z bankomatu a cestou sa zastavili v pube na birko. Keď sa vracali späť na ubytovňu za chrbtom na nich vykrikovala partia naozaj šeredných Angličaniek ,,polis bastet" (poľský bastardi). Vladko radšej pridal do kroku, ale Igor si neuvedomoval čo sa deje, zastavil a povedal ,,Im from Slovakia". Zo skupinky žien vystúpila najväčšia, asi stokilová ozruta a uvalila Igorovi tlstou labou zaucho, až sa zvalil na zem. Igora prepadol strach. Nechcel pár dní pred odchodom skončiť v nemocnici. Ženy sa chystali skopať ho na zemi, tak vytiahol malý vreckový nožík. Zabralo to nad očakávania, ženy sa v momente rozpŕchli. Igor vstal zo zeme a spolu s Vladkom utekali na miesto, kde ich mal vyzdvihnúť taxík. To ešte netušili, že Angličanky privolali políciu. Taxík prišiel pár sekúnd po tom ako kamarátov naložili do policajného auta. Vladka po výpovedi prepustili, Igor mal smolu. Hrozilo mu 12 rokov väzenia, 4 za držanie zbrane, 4 za napadnutie, 4 za pokus o vraždu. Možno sa to zdá pritvrdé, ale opatrenia súvisia s terorizmom a držanie nožíka je v Británii trestné. Predstavte si, že sedíte vo väzení, v cudzej krajine s vyhliadkou na dvanásť ročné vezenie a bez znalosti jazyka. Všetko len preto, že ste si chránili holý život. Igor musel pocítiť úzkosť ako nikdy pred tým. Jeho kamarát Rado ho opisuje takto ,,...keď som ho videl takého zarasteného, nechty mal úplné maličké okúsané, no nenormálne. Kúpil som mu kolu, kávu, taký šťastný bol, že pije kolu, ale nalievali nám to do papierových pohárov, keď to dopil potom z nechtom stláčal pohárik a stláčal a stláčal a stláčal, taká nervozita šla z neho, a stále vravel ,, len nech ma najebú, rozjebem to tu" nepoznával som ho a sralo ho že nemá cigi".
Prepustenie z vyšetrovacej väzby bolo nemožné, pretože mohol opustiť krajinu. Nepomohla ani ponuka obhajcu, že Igor odovzdá pas. Zvrat nastal počas súdu, pri výpovedi ženy, ktorú Igor napadol. Vysvitlo, že ju ani neškrabol a nie bodol, ako to tvrdili jej kamarátky pri výpovedi. Angličanky sa zamotali vo svojich výpovediach natoľko, že Igor z toho vyviazol s pokutou 500 libier ako odškodné pre žalobcu, s troma mesiacmi domáceho vezenia, s dvoma rokmi podmienky a s obojkom na nohe, ktorý slúžil na kontrolu jeho pohybu počas domáceho vezenia. Po odchode z väzby mu vrátili prázdnu peňaženku, bez peňazí, ktoré vybral z bankomatu. Peniaze mu vrátili až po dvadsiatich minútach Igorovho kričania na strážnika. Strážcov zákona v Británii zrejme slabo platia.
Na koniec biscuit
Na záver tohto článku sa chcem prihovoriť všetkým ľuďom, pracujúcim a žijúcim v zahraničí, ďaleko od domoviny, ďaleko od svojich rodín, nech už svoje šťastie hľadajú kdekoľvek. Chcem vysloviť prianie, že príde deň, keď bude naša vlasť dosť dobrá na to, aby cesta za šťastím nemusela viesť cez kontinent, cez oceány, cez celý svet. Kdekoľvek totiž si, si tam cudzinec. Bezprávie, útlak, opovrhnutie, ach večný údel cudzincov. A čo o tom viem ja? Takmer nič, poznám len jedného krásneho vzdelaného človeka, ktorého neuživila vlasť a tak ho živia nočné šichty v práčovni v Anglicku. Tam mu to prináša obstojný život. U nás by ho čakal len úrad práce a štát smerujúci k biede. A tak vlasť stráca svojich synov.
