Na úvodnom liste bolo napísané:
Do rúk sa Vám dostala moja básnická zbierka Slnečná žiara, mesačný jas. Mám 17nácť rokov a je to moje prvé básnické dielo. Potrebujem preto nejakú odbornú kritiku, podľa ktorej by som sa zorientoval vo svojom koníčku. Verím, že sa mi dostane do rúk úsudok odborníka a som za to vopred vďačný. Často navštevujem internetovú stránku LCA a nachádzam tam skutočný záujem o slovenskú literatúru. Súťaže, ktoré usporiadávate dávajú ľuďom šancu presadiť sa v próze. Vaša práca je preto skôr poslaním, za čo Vám patrí moje uznanie a vďaka. Prajem veľa zdaru. Zachovajte prosím moje autorské práva a odpovedzte ne môj dopis na túto adresu.
Nuž, čo už. Bol som dosť naivný na to, aby som to poslal trom vydavateľstvám a každý deň prehľadával poštovú schránku. Ani jedno vydavateľstvo samozrejme neodpísalo a pochybujem, že si niekto dal námahu prečítať si viac ako jeden verš. Azda jediný, komu sa moje básne páčili som bol zas len ja. Dnes vidím, že sú tie básne veľmi jednoduché, často len a.b.a.b. alebo a.b.b.a. .Rozdelil som ich na pozitívne a negatívne. Začnem pozitívnymi, teda Slnečným jasom. Básne som neupravil, nezmenil, sú rovnaké ako pred ôsmimi rokmi.
Tvárou v tvár
TY držíš v rukách moju vieru,
môj život a moju dušu.
Držíš v rukách poéziu, ktorú...
áno, dávam ti ju celú.
Má to pre nás oboch význam.
Je to môj čas obetovaný poézii,
je to tvoj čas obetovaný poézii.
Sme priatelia a ja ti tykám.
Ver, nebavia ma nezmysly.
Netúžim po recesii,
čo na mňa len upozorní.
Som na poézii závislý.
V rukách držíš kúsok mňa,
žiaru hviezdy a temno hrobu.
Ten kúsok je chvíľa dňa,
ktorú prežijeme spolu.
O kráčaní životom
Slnečná žiara, mesačný jas
Vždy s každým ránom sa to začína zas a zas,
do okien sa oprie, upáli noc, zaženie tiene.
Tá večná slnečná žiara vystrieda mesačný jas,
prebúdza kvety, vtáky a všetko čo drieme.
Deň má dve tváre, slnečnú žiaru, mesačný jas,
jediná istota ľudského života, noc a deň.
Že nad tou večnou hrou už nenadchne sa nikto z nás?
Veď koho to zaujíma, kam podel sa ráno sen?
Zo všetkých práv najväčšia je tá pravda života,
že všetku sivosť mesačú, vystrieda žiara slnka.
Noc nieje nekonečná, vždy skončí sa tá clivota,
*Post tenebras lucem spero, je požehnanie ľudstva.
*lat.- po temnotách očakávaj svetlo
Žiť
Zložitý mechanizmus tvojho tela,
ťa núti neustále žiť.
Výsledný produkt číra energia,
smäd čo nejde uhasiť.
Keď si občas sám, tušíš,
že to mravenisko duší,
sa práva ako nosferatu,
a urobil si z teba fľašu.
V noci sa zo sna budíš,
nad ránom mestom blúdiš.
A cítiš že opäť prichádza,
upírka Davová Psychóza.
Máš v sebe túžbu bezradnú,
nájsť niekde tvoju záchranu.
tvoj steroid na prežitie,
záruku na večné bytie.
Tam kdesi čaká na teba,
tvoja každodenná potreba,
tvoja výkonná nabíjačka,
tvoja záchrana, verná láska.
Zložitý mechanizmus tvoja duša,
ťa núti neustále milovať.
Výsledný produkt číra láska,
svet, ktorý treba budovať.
Priateľské derby
Naveky verní, sme bežci bez cieľov,
kamarát.
Priateľské derby, večných súperov,
mám to rád.
Životom bežať ostošesť,
svoj kríž si hrdo niesť
a občas smelo si vziať na chrbát,
aj ten čo nesie kamarát.
Naveky prví, sme ciele bez bežcov,
len si prať.
Dnes ako vtedy, debaty bez slov,
buď môj brat.
Cesta je stále tá istá,
rovnako pre nás ako pre Krista.
Možno je trochu tŕnistá,
keď chceme obstáť v skúške priateľstva.
Priateľské derby večných súperov,
kamarát.
Naveky prví, sme ciele bez bežcov,
buď môj brat.
O duši
Mozoľov dvor
Na Mozoľovom dvore,
sa žije s páce rúk.
Tam živí ľudí pole
a dary veľkých lúk.
Na Mozoľovom dvore,
je život trochu iný.
Tam znamená žiť dobre,
žiť z darov rodnej hliny.
Na Mozoľovom dvore,
zbavený sú okov.
Tento svet je more,
tento dvor je ostrov.
Na chrbte vysočiny, slnku pod nohami,
sa nekráča s dobou za hlúpymi snami.
Na samom konci sveta, Bohu pod oknami,
je život trochu iný, nespútaný okovami.
Kocúrkovo moja rodná zem
Kocúrkovo moja rodná zem,
nik ťa tak, ako ťa ja milujem.
Do úvahy prečo mám rád Kocúrkovo,
nenapísal som však ani slovo.
Zmohol som sa iba na tri slová,
to sa môžem pred piatakom schovať.
Napísal som málo, to už viem,
Len tri slová: „malá smiešna zem"
Len tri slová,
malá smiešna zem.
Osud Kocúrkova?
Čerta maľujem.
Len dve slová,
Smiešna zem,
Osud Kocúrkova?
Ten ja milujem.
Len slovo,
Zem.
Kocúrkovo?
Zlý sen.
O Bohu
Stretávam Boha
Stretávam Boha vždy, keď vyjde slnko
a Boh ma zahreje.
Stretávam Boha vždy, keď vydím ako,
sa dieťa zasmeje.
Stretávam Boha vždy, keď stretnem jedného,
zo svojich priateľov.
Stretávam Boha vždy, keď stretnem biedneho,
ktorému som pomohol.
Stretávam Boha vždy, keď cítim lásku,
vtedy ma múzy oslovia.
Stretávam Boha vždy, keď sa vidím v zrkadle
bez výčitiek svedomia.
Ako by mohol niekto povedať,
že Boh nieje.
Ako by som ho mohol nestretať,
keď ma tak hreje.
Nasleduj ma...
Ak si len ovečka stratená,
ak stojíš v blate bez slova.
Ak tvojím životom je večná tma,
ak žiješ sám a bez Boha.
On príde a vyriekne - nasleduj ma,
z lesa ťa vyvedie a pominie tma.
Ak je tvoja viera stratená,
a nemodlíš sa, stojíš bez slova.
Ak tvojej duši vládne tma,
ak hľadáš východ sám a bez Boha.
On vždy sa vráti a povie - nasleduj ma,
K stádu ťa privedie, hneď stratí sa tma.
Vždy príde, vždy sa vráti,
vždy ťa nájde, vyriekne slová,
nasleduj ma a tma sa stratí,
pominie tma ak prijmeš Boha.
On opustí stádo, vydá sa za tebou,
cíti tvoj strach pred večnou tmou.
Tak kráčaj v jeho stopách
a príjmy jeho slová.
Pominie bolesť a strach,
lebo nasleduješ Boha.
Medzi dňom a nocou
Deprofundis - Z hĺbky
Stojí kríž, kým okolo sa zmieta svet,
pri kríži kľačí nemá spravodlivosť.
Z hĺbky sa ozýva šepot kajúcnikov,
modlia sa a prosia, no anjelov niet.
Cítia, že prichádza nevítaný hosť,
pomaly vchádza do ľudských snov.
Stojí kríž, kým okolo sa zmieta svet,
pod krížom prosí ľudstvo o milosť.
V priepasti ležia dejiny prikryté tmou,
v temných dejinách ľudstva, ľudskosti niet.
Zrútil sa za nami posledný most,
Plní sa Armagedon, predpoveď kajúcnikov.
Príde Boh, bude súdiť
nie ľudstvo ale ľudí.
Ostane len plevel a zrno,
zrno do výšin, plevel na dno.
Myslím si, že morbídne sú už aj tie pozitívne básne. Či uverejnim aj tie negatívne to si ešte rozmyslim
