Kto z nás by nechcel byť zdravý, negatívne testovaný na COVID-19, urobiť si výlet do prírody a stretávať sa s rodinou, či priateľmi? Bohužiaľ odpovede prídu až o niekoľko dní, možno o pár mesiacov. Rúška na našich tvárach symbolizujú nielen osobnú zodpovednosť, ale hlavne pripravenosť odolať nákaze, prípadne popasovať sa odvážne s jednoznačným víťazom dnešných dní.
Voláme po finančnej pomoci, rátame straty, nakupujeme nadpriemer, aby sme prežili. Ľudia v prvej línii trpezlivo a pokorne plnia svoje pracovné povinnosti, často až na okraji svojich duševných i fyzických síl. Lekári liečia, záchranári zachraňujú, pekárne pečú, mlyny melú, bitúnky spracúvajú, farmaceuti zásobujú, predavači predávajú, policajti zabezpečujú poriadok... Tu niekde sa zastavme a spočítajme koľko ľudí je odkázaných na pomoc štátu. Veľké závody zastavili(utlmili) výrobu, učitelia nemajú koho učiť, kňazi slúžia omše bez svojich ovečiek, dopravcovia redukovali spoje, krčmári nečapujú, divadlá a kiná sú zatvorené, športoviská zívajú prázdnotou.
Blížiace sa Veľkonočné sviatky v nás vyvolávajú skôr pocit príchodu Vianoc. Nakupujeme na niekoľko dní dopredu, ľudia sa dokážu obetovať pre svojich najbližších, pomoc starším ľuďom začína byť samozrejmosťou, dokážeme sa zriecť odmien, lepšie zarábajúci prispievajú na výskum, šijeme bezplatne rúška, odkladáme termíny napr. daňových priznaní, vo všetkých športoch je „zimná prestávka“, domovy opúšťajú iba „povinne“ pracujúci a v obchodoch, či úradoch dodržiavame príkazy krízového štábu. Všetky tieto činy sú prejavom kajúcnosti, dobrosrdečnosti a poznania pravej obety. Veriaci slovenský ľud, v osobných modlitbách určite na žiadneho z tohto „človečenstva“ nezabúda! Ani my nezabúdajme na to najpodstatnejšie, čo nás v týchto dňoch spája a zdobí – na lásku k blížnemu. Obetujeme sa pre zdravie ľudí a odvšadiaľ počúvame – AJHĽA ČLOVEK.