Poznáte to. Politik začne kričať, nadávať, ponižovať ženy, mladých, vzdelaných, opozíciu... A jeho podporovatelia tlieskajú: „Konečne niekto, kto povie pravdu!"
Keď chlap kričí na ženu v parlamente ako na handru, nejde o silu. To je mačizmus ako klinický príznak. A spoločnosť, ktorá to toleruje, trpí spoluzávislosťou. Keď sa takýto typ správania dostane na úroveň premiéra, predsedu parlamentu či ministra, začína sa nová éra: éra dehumanizácie. Nie je to len o ženách. Je to o postoji k ľuďom. K slabším. K iným. K tým, čo nechcú hrať túto primitívnu hru.
Prečo sa vulgarita stala politickým nástrojom? Aristoteles vo svojej Rétorike hovoril o troch základných spôsoboch presvedčovania: éthos (morálna autorita), pathos (emocionálny apel) a logos (logická argumentácia). Moderný populistický mačizmus predstavuje degeneráciu patosu - nie je to už apel na ušľachtilé emócie, ale na tie najnižšie.
Takéto správanie má s pravou silou spoločné asi toľko ako krik s argumentom. Teda nič.
Jazyk ako zrkadlo charakteru
„Suka", „hysterička", „ticho buď", „neschopný", „slaboch", „fetka". Takto znie jazyk „pravého chlapa", keď ho prevalcuje neistota a slabosť. Nie argumenty, nie vecná diskusia – iba vulgarity, nadávky a potreba niekoho ponížiť, aby sám vyzeral väčší.
Keď politik kričí na kohokoľvek ako na nepriateľa, nejde o silu. To je mačizmus ako klinický príznak. A spoločnosť, ktorá to toleruje, trpí spoluzávislosťou.
Globálne voľby v roku 2024 potvrdili alarmujúci trend: voliči vo viac ako 60 krajinách volili, pričom sa pravicový populizmus stal „zakoreneným v európskej politike, významne narúšajúc politiku kontinentu". Agresívny komunikačný štýl už nie je výnimkou – stal sa nástrojom moci.
Psychológia dominancie: Prečo slabí kričia najhlasnejšie
Z pohľadu sociálnej psychológie predstavuje agresívne verbálne správanie vo verejnom priestore klasický príklad kompenzačného mechanizmu. Jednoducho povedané: keď sa niekto cíti ohrozený v svojej pozícii – či už intelektuálne, argumentačne alebo sociálne – uchyľuje sa k primitívnym formám dominancie nad kýmkoľvek, kto sa javí ako „ľahší terč".
Je to ako keď sa školský "šikanátor" vybije na slabšom spolužiakovi, pretože má problémy doma. Len tu ide o dospelých politikov.
Mechanizmus označenia nepriateľa: Agresívny mačistický politik si vyberá rôzne terče – ženy, menšiny, mladých, starých, vzdelaných, intelektuálov – podľa toho, čo v danej chvíli rezonuje s jeho publikom. Spoločné majú to, že sú vnímaní ako „iní" alebo „slabší".
Čo hovoria najnovšie vedecké výskumy o agresii
Testosterón: Nie je to tak jednoduché, ako si myslíme
Testosterón nie je „agresívny" hormón.
Bežne sa myslí, že testosterón robí mužov agresívnymi. Ale najnovšie štúdie ukázali niečo iné. Vedci skúmali tisíce ľudí a zistili, že vzťah medzi testosterónom a agresiou je veľmi slabý.
Ešte zaujímavejšie: u žien môže vysoký testosterón dokonca znižovať agresivitu. Ženy s vyšším testosterónom boli v štúdiách pokojnejšie a menej konfliktné.
Čo to znamená v praxi? Vzťah medzi testosterónom a agresiou je oveľa slabší, ako sme si mysleli. A u žien takmer neexistuje.
Ešte prekvapivejšie zistenia o ženách
Štúdia z roku 2023 použitím funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI) ukázala niečo úplne nečakané: ženy s vyšším testosterónom boli pokojnejšie a menej agresívne. Vyzerá to tak, že testosterón u žien môže podporovať strategické myslenie namiesto impulzívnej agresie.
Testosterón ako „strategický hormón"
Fascinujúci výskum z Emory University (2022) na mongolských pieskomiloch odhalil, že „testosterón môže podporovať priateľské, prosociálne správanie u samcov". Hormón ich nerobí automaticky agresívnymi, ale pomáha im správať sa tak, ako to situácia vyžaduje – niekedy ochranne, niekedy agresívne.
Záver: Skutočne silní ľudia si nevolia agresiu. Tá je prejavom slabosti a zlej sebakontroly.
Mozog agresívnych ľudí: Čo ukazujú skenovanie
Vedci použili pokročilé technológie skenovania mozgu (fMRI) a zistili zaujímavé veci o agresívnych ľuďoch:
Ľudia, ktorí sa správajú agresívne, majú problémy v určitých častiach mozgu: „agresívne správanie súvisí s funkčnými abnormalitami v emocionálnych regulačných obvodoch mozgu, predovšetkým v prefrontálnom kortexe a amygdale".
Prefrontálny kortex je ako „výkonný riaditeľ" nášho mozgu – kontroluje impulzy a pomáha nám myslieť predtým, ako konáme. Amygdala zase spracováva strach a hrozby.
V praxi to znamená: Agresívni ľudia majú horšiu sebakontrolu a reagujú na hrozby prehnane. To nie je znak sily, ale neurologický problém.
Psychopatické črty vo verejnom priestore
Moderný neurovedecký výskum odhaľuje, že systematické ponižovanie rôznych skupín súvisí s psychopatickými a narcistickými črtami osobnosti. Výskumy ukazujú alarmujúce zistenia o ľuďoch, ktorí systematicky verbálne útočia na druhých:
Kľúčové znaky psychopatickej verbálnej agresie:
Cielené ponižovanie: Útoky sú vedené strategicky proti konkrétnym skupinám
Nedostatok empatie: Verbálne útoky sú vedené bez ohľadu na emocionálne škody
Systematické označovanie: Tendencia označovať rôzne skupiny ako „nepriateľské"
Je to ako keby ste mali suseda, ktorý sa každý deň vybije na inom členovi rodiny – dnes na mame, zajtra na synovi, pozajtra na dcére. Normálny človek si povie: „S týmto susedom niečo nie je v poriadku."
Neurológia ospravedlnení: Prečo mozog pozná rozdiel
Možno ste si všimli tento cyklus u politikov: agresia → škandál → ospravedlnenie → opakovanie. Vedci sa rozhodli preskúmať, čo sa deje v mozgu, keď dostávame ospravedlnenie.
Ako mozog rozpozná úprimné ospravedlnenie
Vedci zistili fascinujúce veci o tom, ako náš mozog reaguje na ospravedlnenia:
Mozog má "detektor úprimnosti" Keď nám niekto úprimne prosí za odpustenie, aktivujú sa v našom mozgu oblasti zodpovedné za vcítenie a porozumenie druhým. Je to akoby náš mozog automaticky rozpoznal, že ten druhý to myslí naozaj.
Falošné ospravedlnenia mozog "prečíta" Keď sa niekto len tak pre formu ospravedlňuje alebo nás chce manipulovať, mozog to spracováva úplne inak. Aktivujú sa iné oblasti, ktoré súvisia skôr s analyzovaním než s empatiou.
Dva druhy odpustenia:
Výskumníci objavili, že odpúšťame dvoma spôsobmi:
Rozumom - keď sa rozhodneme odpustiť, lebo je to správne
Srdcom - keď skutočne cítime, že sme odpustili a hnev zmizol
Každý typ funguje v inej časti mozgu.
Prečo je to dôležité: Náš mozog je sofistikovanejší, než si myslíme. Dokáže rozoznať skutočnú ľútosť od prázdnych slov, aj keď si to možno neuvedomujeme. To vysvetľuje, prečo máme pocit, že "niečo nie je v poriadku" pri neúprimných ospravedlneniach.
Kontrastný efekt: Ako nás manipulujú
Prečo po agresívnom výpade politik vyzerá „pokorne", keď sa ospravedlní? Je to kvôli javu, ktorý psychológovia nazývajú kontrastný efekt.
Ako funguje Teória adaptačnej úrovne
Najšírší akceptovaná teória kontrastných efektov hovorí, že „naše vnímanie stimulu je ovplyvnené priemernou úrovňou stimulácie, ktorú sme predtým zažili".
Jednoduchý príklad: Ak vás niekto udrie päsťou do tváre a potom vám len pohrozí, pociťujete úľavu. Hrozba vyzerá „miernejšie" v porovnaní s úderom, hoci obe sú neprijateľné.
Adaptačná úroveň sa posunula: Úder päsťou vytvoril novú, extrémne negatívnu referenčnú úroveň. Vaša adaptačná úroveň sa dočasne posunula na túto vysokú úroveň agresie.
Kontrastný efekt: Keď potom prichádza "len" hrozba, váš mozog ju automaticky porovnáva s práve zažitým úderom. V tomto kontexte sa hrozba javí ako "miernejšia", hoci objektívne je stále neprijateľná.
Relatívne vnímanie: Váš pocit úľavy nevzniká preto, že by hrozba bola objektívne dobrá, ale preto, že sa javí lepšia v porovnaní s bezprostredne predchádzajúcou skúsenosťou.
Inclusion/Exclusion Model
Ako funguje v politickom kontexte:
Tvorba politických štandardov:
Voliči si vytvárajú mentálne reprezentácie "ideálneho politika" na základe dostupných informácií
Médiá, kampane a politická rétorika ovplyvňujú, čo sa dostane do tohto štandardu (inklúzia vs. exklúzia)
Machizmus a gender stereotypy:
Inklúzia maskulínnych noriem: Ak sa do štandardu "silného lídra" zaradia vlastnosti ako agresivita, dominancia, fyzická sila → ženy kandidátky sa javia ako "slabšie"
Exklúzia ženských kvalít: Empatia, spolupráca, konsenzus sa nevnímajú ako "líderské" vlastnosti
Praktické príklady:
Žena politička musí byť často "tvrdšia" než muži, aby splnila maskulínny štandard vedenia
Médiá často zdôrazňujú vzhľad žien političiek, čím vytvárajú iný hodnotiaci štandard ako pre mužov
"Iron Lady" fenomén - úspešné ženy - líderky často adoptujú maskulínne správanie
Ako funguje posúvanie štandardov:
1. Vytvorenie nového referenčného bodu
Extrémny výpad sa stane súčasťou nášho mentálneho štandardu (inklúzia)
Všetko ostatné sa hodnotí relatívne k tomuto novému "vrcholu"
Pôvodne šokujúce vyjadrenia sa zdajú "miernejšie"
2. Postupná eskalácia
Každý ďalší extrém posúva štandard ešte ďalej
Vzniká "bidding war" - súťaž o pozornosť cez stále provokativnejšie výroky
Spoločnosť potrebuje stále silnejšie podnety na rovnakú reakciu
3. Historické príklady
Pred 20 rokmi by určité výroky ukončili politickú kariéru
Dnes sú považované za "typickú politiku"
Spektrum "prijateľných" názorov sa rozširuje
4. Psychologický mechanizmus
Ľudia si nevšímajú postupné zmeny (boiling frog effect)
Porovnávajú len s nedávnymi udalosťami, nie s dlhodobým trendom
Média potrebujú stále väčšie senzácie na udržanie pozornosti
Výsledok: Demokratická diskusia sa postupne brutalizuje, pričom si to spoločnosť často ani neuvedomuje.
Kto podporuje agresívne správanie: Sociológia voličov
Výskum identifikoval tri hlavné skupiny ľudí, ktorí sú náchylní podporovať agresívnych politikov:
1. Frustrovaní ľudia stredného veku
Cítia ohrozenie svojho tradičného postavenia v spoločnosti
Ekonomická neistota sa transformuje do potreby symbolickej dominancie
Agresívny politik sa stáva ich zástupcom v „boji" proti modernizácii
2. Osobnosti s autoritárskymi tendenciami
Podľa výskumu Theodora Adorna túžia po jednoduchých hierarchiách
Preferujú „silných vodcov" pred komplexnými riešeniami
Vnímajú empatiu a zdvorilosť ako slabosť
3. Skupiny s nízkou politickou gramotnosťou
Nerozlišujú medzi autoritou (založenou na kompetentnosti) a autoritárstvom (založenom na strachu)
Zamieňajú hlasnosť s kompetentnosťou
Politik, ktorý „povedal, čo si myslí", sa javí ako autentický
Tieto skupiny sa často prekrývajú a vzájomne posilňujú.
Medzinárodné perspektívy: Čo sa deje vo svete
Rok 2024 ako prelomový
Analýza globálnych volieb 2024 ukázala fascinujúce trendy. Voliči vo viac ako 60 krajinách, reprezentujúcich 41 percent svetovej populácie, volili nové vlády. Výsledky boli jednoznačné: „kandidáti boli potrestaní, nováčikovia boli odmenení a predtým okrajové názory si upevnili miesto v politickom mainstreame".
Populizmus ako globálny fenomén
V Latinskej Amerike niekoľko pravicových lídrov zdieľa „opozíciu voči potratom, právam žien a LGBTQ+ právam; opozíciu voči sociálnej demokracii; a tvrdú líniu v oblasti kriminality".
Machismo paradox v Mexiku
Zaujímavý kultúrny fenomén: „viac ako 75 percent Mexičanov ľutuje, že ich krajina je poznačená šovinistickou mužskou kultúrou machismo", ale súčasne „61 percent Mexičanov povedalo, že by uprednostnili ženu ako ich ďalšiu prezidentku".
Tento paradox ukazuje, že aj spoločnosti poznačené toxickými maskulínnymi vzormi sa môžu zmeniť.
Psychológia populistickej podpory
Znepokojujúci nemecký výskum z roku 2024 odhalil: „ľudia, ktorí prejavovali vyšší súhlas s populistickými presvedčeniami, vykazovali aj vyššiu sympatiu k útokom proti žiadateľom o azyl. Navyše, národná hrdosť a morálne ospravedlnenie politického násilia sprostredkovávali vzťah medzi populistickými presvedčeniami a sympatiou k útokom".
Kultúrno-antropologická perspektíva
Margaret Mead a dôkaz, že agresivita nie je osud
Margaret Mead vo svojich priekopníckych štúdiách dokázala, že „kultúrne normy majú rozhodujúci vplyv na správanie týkajúce sa agresie a gender rolí". V jej štúdii troch kmeňov v Papue-Novej Guinei našla:
Arapešski ľudia: Oba pohlavia boli mierumilovaní a kooperatívni
Mundugumor: Oba pohlavia vykazovali agresívne a súťažné správanie
Tchambuli: Genderové roly boli obrátené oproti západným normám
Kľúčové zistenie: Agresívne správanie nie je biologicky determinované, ale je výrazne ovplyvnené kultúrnymi normami a očakávaniami. Meadovej závery vyvolali diskusie o tom, ako spoločnosť formuje naše predstavy o mužskosti a ženskosti. Je fascinujúce sledovať, ako rozličné kultúry vytvárajú svoje vlastné normy
Paradox moderného „alfa samca": V tradičných spoločnostiach mal alfa samec zodpovednosť za ochranu celej skupiny. Moderný politický mačo však skupinu rozdeľuje a oslabuje.
Prečo je to nebezpečné pre všetkých
1. Rozdeľuje spoločnosť
Keď politik označí niektorú skupinu za „nepriateľa", rozdeľuje ľudí. Namiesto riešenia spoločných problémov sa hádame medzi sebou.
2. Odvádza pozornosť od skutočných problémov
Kým sa hádame o tom, kto je horší, politik nemusí riešiť zdravotníctvo, korupciu, ekonomiku.
3. Oslabuje demokratické inštitúcie
Ako povedal Norbert Elias v „Procese civilizácie": pokrok spoločnosti spočíva v postupnom potláčaní impulzívneho správania v prospech sebakontroly. Mačistická politika predstavuje civilizačný regres.
Záver: Cesta vpred
Pravý chlap chráni slabších, nerieši problémy kričaním a ponižovaním. Pravý vodca spája ľudí, nie ich rozdeľuje.
Každý hlas pre agresívneho politika je hlasom proti civilizácii. Nie je to len o konkrétnych skupinách – je to o type spoločnosti, v ktorej chceme žiť.
Ak sa niekto v roku 2025 nevie správať k druhým ľuďom slušne, nemá čo robiť vo verejnom priestore. Ponižovať kohokoľvek na základe pohlavia, veku, vzdelania či pôvodu nie je „hovorenie pravdy". Je to primitívnosť.
Nádej existuje: Mexický paradox ukazuje, že aj spoločnosti poznačené mačismom sa môžu zmeniť. Kľúčom je vzdelávanie, uvedomenie si problému a aktívne budovanie alternatívnych modelov vodcovstva založených na kompetentnosti, empatii a rešpekte k ľudskej dôstojnosti.
