Politika na Slovensku nie je len kontaminovaná – je chronicky infikovaná. Vzduchom sa šíria mutácie cynizmu, mocenské kmene s vysokou virulenciou a novodobé varianty populizmu. A čo je horšie – krajina nemá žiadne protilátky.
Keby bola politika chemický závod, už dávno by sme nosili ochranné masky a evakuačné kufre.
Výpary moci, cynizmu a manipulácie prenikajú priamo do spoločnosti. Do domovov, do škôl, do medziľudských vzťahov.
35 rokov bez dekontaminácie
Na Slovensku chýba niečo zásadné - dekontaminačný protokol. Proces, ktorý by zabezpečil, že po odchode z politiky nezostane priestor nasiaknutý osobnými frustráciami, pomstou, lžou a rozkladom.
Na Slovensku sa z politiky zvyčajne definitívne neodchádza. Aktéri si berú taktické prestávky, menia a delia strany alebo pozície, ale zostávajú v systéme. Mnohí z tých, ktorí začínali už za Mečiara, sú aktívni dodnes - len v iných rolách a pod inými štítkami. Dáta sú nemilosrdné: priemerná dĺžka pôsobenia v najvyšších politických funkciách na Slovensku prekračuje priemer z obdobia komunizmu. Keď komunistickí funkcionári v 70. a 80. rokoch striedali pozície každých 8-12 rokov, niektorí naši demokratickí politici pôsobia v systéme 30+ rokov. Pre porovnanie: Gustáv Husák bol v najvyšších funkciách 20 rokov (1969-1989), zatiaľ čo niektorí súčasní politici prekračujú túto dĺžku pôsobenia v demokratickom systéme, ktorý mal práve priniesť obmenu a pluralitu.
Dlhodobé pôsobenie v prostredí s problematickými praktikami môže viesť k „norme“. Riziko spočíva v tom, že sa tieto prístupy prenášajú ako 'normálne' na nových aktérov, čím sa konzervuje zastaraná politická kultúra.
Toto nie je normálne. V zdravej demokracii sa generácie vystriedajú. U nás sa tie isté (aj toxické) vzorce presúvajú medzi kreslami už viac ako tri desaťročia.
Problém nie je v politickej skúsenosti ako takej, ale v absencii sebareflexie a schopnosti priniesť inovačné prístupy. Keď sa politik vracia s tými istými metódami ako pred 20 rokmi, nepredstavuje to pokrok, ale stagnáciu
Politika ako patogénne prostredie
Politika je priestor so zvýšeným výskytom patogénov - moc, lož, ego. Nie každý má imunitu. Niekto zmutuje. Iný sa prispôsobí. Ďalší ich začne považovať za normu.
Po 35 rokoch už nič nešokuje. Korupcia, klientelizmus, osobné útoky - stali sa súčasťou "normálnej" politiky. Kontaminácia sa normalizovala.
Prečo dekontaminácia nestačí
Nestačí meniť zákony, keď ich budú vykonávať kontaminovaní ľudia. Nestačí robiť reformy, keď ich povedú tí, čo vytvorili problémy.
Treba očisťovať aj ľudí. Nie je hanbou priznať, že politika zanecháva stopy. Hanbou je tváriť sa, že nie. To znamená aj sebareflexiu. Pochopiť, že kto roky pôsobil v špine, nemusí byť tým najpovolanejším radcom o čistote.
Niektorí ľudia zanechali stopu. Iní zápach. A ten nezmizne len preto, že si po štyroch rokoch zmenili oblek alebo stranu.
Formálny návod pre dekontamináciu politiky pre občana:
Nedôverujme recyklovaným tváram automaticky
Kto už raz pôsobil v toxickom prostredí, musí dokázať, že prešiel očistou - nie len zmenil kabát či stranu.
Podporujme kultúru odchodu
Politika nie je doživotná renta. Čas strávený mimo funkcie by mal byť samozrejmosťou - na reflexiu, nie na plánovanie návratu.
Rozlišujme medzi skúsenosťou a deformáciou
Nie každý bývalý politik je hodnotný mentor. Po 35 rokoch to už nie je skúsenosť - je to deformácia.
Zavádzajme jasné etické štandardy
Strany, ktoré myslia reformu vážne, by mali mať interný "cooldown" - obdobie, počas ktorého ich bývalí funkcionári nemôžu kandidovať ani zastávať funkcie.
Odpolitizujme priestor verejnej debaty
Nevpúšťajme staré toxické vzorce do škôl, médií, samospráv. Očista neznamená cenzúru, ale zdravé hranice.
Trvajme na ospravedlnení a zodpovednosti
Ak niekto napáchal škody, nestačí zmiznúť a vrátiť sa s úsmevom. Ospravedlnenie a priznanie zodpovednosti je minimom.
Zaveďme politickú karanténu
Každý, kto ukončí verejnú funkciu, by mal mať povinnú pauzu. Cieľom je zamedziť chronickému "preliezaniu" medzi stranami, úradmi a kreslami.
Zákaz návratu bez zmeny správania
Kto odchádza z politiky s toxickým odkazom, nemá mať možnosť návratu bez preukázateľnej zmeny. Nestačí si dať prestávku - treba dokázať, že prebehol osobný "dekontaminačný proces".
Úradnícky a politický "dôchodok" neznamená večný návrat
Politika má byť služba, nie obojživelný spôsob obživy. Kto už pôsobil na vrcholovej pozícii, nemal by sa do nej neustále vracať len preto, že "vie, ako to chodí". Práve preto by sa mal stiahnuť.
Zamedzenie/obmedzenie reťazenia funkcií a kumulácia funkcií
· Vertikálne reťazenie: Starosta → poslanec → (minister) → europoslanec
· Horizontálne reťazenie: napr. Minister (nejaké ministerstvo) → minister (iné ministerstvo) → opäť minister nejakého rezortu
· Stranícko-funkčné reťazenie
· Časové reťazenie: Funkcia → prestávka → návrat do tej istej funkcie
· To by mohlo mať výnimky pre núdzové situácie, napr.:
Povodeň, pandémia, stav ohrozenia – len dočasné poverenie; Medzinárodné funkcie reprezentujúce SR
Záver
Politika, ktorú dnes žijeme, nie je demokracia. Je to oligarchická symbióza recyklovaných tvárí, ktoré si z demokracie urobili výnosnú živnosť.
Ak má politika opäť slúžiť verejnému záujmu, musí začať očistou. Lebo žiadna obnova spoločnosti nefunguje, keď staviame na toxickom podloží.
Po 35 rokoch už nejde o demokratickú obmenu, ale o oligarchiu kontaminovaných tvárí. Problém nie sú len jednotlivci, ale systém, ktorý im umožňuje šíriť toxicitu desaťročia.
Dekontaminácia neznamená zákaz. Znamená uvedomiť si, že moc bez pokory je ako chemik bez ochranného obleku - nebezpečná pre seba, a ešte viac pre okolie.
Slovensko potrebuje reštart, nie recykláciu toxických látok. A ten reštart začína tým, že prestaneme tolerovať kontamináciu ako normu.
