Nie ten z obrazov a ikon, ale ten skutočný – prašný, ľudský, radikálny.
Keď sa dnes pozrieš na klasické obrazy Ježiša, nevidíš revolucionára z Blízkeho východu. Vidíš... hipstera. Alebo metrosexuála. A človek si povie – svätožiara? Alebo len dobre umiestnený dizajnový prvok?
Účes a brada: viac barber shop ako Nazaret
Dlhé, jemne zvlnené vlasy. Dokonalá brada s presnými kontúrami. Toto nie je vzhľad človeka, čo 40 dní blúdi po púšti – toto je styling z katalógu. Ak by dnes existoval, mal by vlastného holiča a TikTok tutoriály na vlasovú rutinu.
Rúcho ako z minimalistického fashion blogu
Snehobiele, bez jediného prachu. Ako keby si ho obliekol pred vstupom do showroomu, nie pred kázňou na vrchu. Padavý materiál, zero wrinkles, zrejme značka Holy Couture.
Póza, pohľad, svetlo – čistý Instagram
A ten kontrast s realitou?
Historický Ježiš bol tmavý muž nízkeho vzrastu, určite nie biely s modrými očami, prepotený, zaprášený, unavený, s nohami rozbitými z ciest. Nie model. Nie Instagram. Nie branding. Skutočný človek, čo sa postavil moci a bez loga.
A čo keby prišiel dnes?
Nie, nemal by verifikovaný profil. Nezmestil by sa do liturgie, protokolu ani PR brožúry. Nepustili by ho do chrámu. Mal by špinavé nohy, nevhodný odev. A pravdu.
Ježiš, tesár z Galiley, čo kázal na prašných cestách, uzdravoval chorých a hovoril o láske k blížnemu, by dnes stál pred katedrálou, pozrel sa na zlato, mramor a vatikánske SUV-čko… a asi by sa otočil a potichu odišiel. Bosý. A zhnusený.
Kresťanstvo je krásna myšlienka. Ale Cirkev to pokazila. Základné posolstvo – láska, odpustenie, pokora – je nepopierateľne silné. Ale inštitúcia, ktorá si z toho spravila mocenskú pyramídu, už dávno stratila kompas. Z Ježiša urobila značku. Z duchovna – menu. Zo sviatostí – cenovku.
Inkvizícia, križiacke výpravy, upaľovanie čarodejníc, kolaborácia s fašizmom, zneužívanie detí, história plná boja o moc a plná škandálov. Nie chyby jednotlivcov. Systémové zlyhania. A hlavne: kryté mlčaním, popieraním, presúvaním vinníkov. Ježiš by z toho mal zimomriavky. Ale nie v dobrom zmysle.
Bohu ver, ale dávaj si pozor na tých, čo tvrdia, že ho zastupujú. To, že niekto nosí kolárik, neznamená, že má monopol na pravdu. Slepá viera v autoritu bez otázok vedie presne tam, kam nás doviedli storočia zneužívania.
Ježiš by bol dnes príliš priamy. Príliš chudobný. Príliš nekompatibilný s celofánovým svetom, kde je viera často len dekorácia a značka na tričku.
Možno by sedel v čakárni na pohotovosti. Možno by stál pred domovom dôchodcov a len počúval. Možno by mlčal v dave ľudí, ktorí stratili vieru – ale nie dôstojnosť.
Ježiš, tesár z Galiley, čo kázal na prašných cestách, by sa dnes nepozeral do zrkadla s krížom na stene. Pozeral by sa na nás. Na tie každodenné utrpenia, ktoré žiadna sviatosť neprekryje.
A keby vstúpil do chrámu plného zlata, svetiel a márnosti, možno by sa len ticho otočil. Nie zo vzdoru. Zo súcitu.
