Dunaj ako geopolitická hranica
Na juhu Slovenska Dunaj už dávno nie je len rieka. Stáva sa symbolom kultúrneho, historického a politického tlaku. Susedná krajina ho využíva ako nástroj na presadzovanie naratívu, ktorý siaha až k hraniciam niekdajšieho Uhorska. Termín 'Felvidék' sa dnes neobjavuje len v rétorike nacionalistov, ale aj v oficiálnych vyjadreniach politických predstaviteľov.
Budapešť a jej historická pamäť
V Maďarsku je minulosť nástrojom politiky. Mapy pred Trianonom sa objavujú nielen na školských stenách, ale aj v kampaniach vládnych predstaviteľov. Revizionistická rétorika je systematická, cielená a dlhodobá. Nie je to nostalgická spomienka, ale stratégia.
Slovenská pasivita
Na Slovensku prevažuje ilúzia, že situácia je pod kontrolou. Zatiaľ čo Budapešť investuje do škôl, médií a športovej infraštruktúry na juhu Slovenska, domáca politická reprezentácia sa venuje marginálnym témam. Pojem 'revizionizmus' sa marginalizuje alebo banalizuje. Chýba strategická vízia a jednotná reakcia.
Prípad Bruselskej Rady
V júni v Bruseli, počas zasadnutia Rady ministrov zahraničných vecí EÚ, vystúpil maďarský minister zahraničia v mene oboch krajín: oznámil, že Maďarsko a Slovensko odmietli podporiť 18. sankčný balík voči Rusku.
Slovenské ministerstvo zareagovalo až o šesť hodín neskôr. Tento incident ukázal, že naša zahraničná politika je nielen pomalá, ale aj ľahko zneužiteľná.
Občan v geopolitickom priestore
Obyvatelia pohraničia žijú v každodennej realite dvoch jazykov, dvoch kultúr a niekedy aj dvoch identít. To samo o sebe nie je problém. Problém nastáva, keď štát rezignuje na svoju prítomnosť v tomto priestore. Ak neponúkneme dôstojnú alternatívu, niekto iný ju ponúkne za nás.
Tichý vplyv
Maďarsko nepresadzuje svoj vplyv silou. Robí to nenápadne, trpezlivo a dlhodobo. Nie inváziou, ale štipendiami, investíciami, symbolmi. Je to forma mäkkej moci, ktorej efekt je o to trvalejší, o čo menej si ho včas všimneme.
Záver: Nejde o jazyk, ale o suverenitu
Téma nie je o etnicite, jazyku či bežnom spolužití. Ide o ochranu suverenity, kultúrnej integrity a zahraničnopolitickej samostatnosti Slovenska. Ignorovať tieto procesy znamená riskovať, že sa geopolitická realita zmení skôr, než si to vôbec uvedomíme.
Preto keď uvidíme symboly cudzieho štátu v našich školách, médiách či na verejných budovách, nemali by sme reagovať hystériou. Ale nemali by sme ani mlčať.
Pretože ak nebudeme vnímať, kto obmýva naše brehy, raz zistíme, že voda dávno opadla a zostala len nahá zem. A na nej iná zástava.
