Žijeme v zlatom veku slovenskej politiky. Aspoň to tak vyzerá z televíznych debát, kde sa každý druhý politik hrdí tým, že je "skutočný patriot" a "bojovník za slovenské hodnoty".
A čo sú to tie slovenské hodnoty? No predsa láska k vlasti, rešpekt k tradícii a ochrana pred tými zlými vonkajšími vplyvmi, čo nám chcú zničiť kultúru.
Ústava má poznať dve pohlavia. Realita ich pozná viac. A niektorým z toho praskajú nielen žilky, ale aj posledné zvyšky rozumu.
Niečo sa v tejto krajine pokazilo. Kedysi sme mali jasno – chlap a žena, medzi tým bola už len učiteľka chémie a krčmár. A dnes? Dnes nám vraj z Bruselu posielajú excelovskú tabuľku s 72 pohlaviami, z ktorých polovica znie ako názvy Pokémonov a druhá ako menu z vegánskej reštaurácie.
"Brusel hovorí, že si môžeš pohlavie vybrať!" kričí na mítingu človek, ktorý nevie vybrať ani heslo do e-mailu.
Dve pohlavia stačia. Rovnako ako dve farby: červená a biela. Veď načo mať dúhu, keď máme trikolóru!
Naša ústava má poznať dve pohlavia. Bodka. Náš zdravý sedliacky rozum nepotrebuje žiadnu diverzitu, žiadne nebinárne osoby, žiadnych trans ľudí. Stačí nám binárna realita, kde žena varí, muž rúbe drevo, a dieťa mlčí, kým nedostane nakladačku.
Ale pozor – ak niekto povie, že má inú identitu, hneď sa ozve alarm: „Ideológia!“
Nie, kamarát. Ideológia je, keď ti niekto povie, že:
- modlitba je liek na depresiu,
- gejovia môžu za rozpad rímskej ríše,
- a žena patrí k sporáku, kým muž zachraňuje národ (na Facebooku).
Podľa miestnych expertov (čítaj: internetových diskutérov) má Brusel tajné ministerstvo rodovej anarchie, kde sa denne vymýšľa nové pohlavie: „fluidná vlčica“, „polygenderový mimozemšťan“, „pansexuálny extrovert so záľubou v sudoku“.
Zatiaľ čo my tu riešime, ako zaplatiť elektrinu, v Bruseli sa vraj rozhoduje, či môžu otehotnieť aj muži – a ak áno, či budú mať materskú alebo otcovskú.
To sú tie priority liberálnej Európy, ktorej najväčšou hrozbou nie je vojna, chudoba alebo klimatická kríza – ale slovenská ústava, kde je to celé krásne po starom.
Pre mnohých je dnes pohlavie ako sväté písmo – nepochybuj a nevymýšľaj! Ak si muž, tak máš chlpatý hrudník a sedíš rozkročený v MHD. Ak si žena, nosíš šaty a čakáš na princa, ktorý ti pošle dickpic z dielne tradičných hodnôt.
Ale realita je zložitejšia. A preto znepokojuje.
Je ľahšie smiať sa z „72 pohlaví“, než pochopiť, že nie každý sa narodí s identitou, ktorá mu sedí ako vyšívaná košeľa od starej mamy. A je oveľa jednoduchšie urobiť si nepriateľa z transrodovej osoby, než sa pozrieť do zrkadla a priznať, že tvoj jediný stály vzťah je s kreditkou a YouTube kanálom, ktorý kričí „woke agenda!“.
Lebo vieš, čo sa tu roky skutočne opláca? Nie pluralita. Nie ľudské práva. Ale byť profesionálne pobúrený. Najlepšie proti Bruselu. Ideálne proti potratom. A úplne top – s vlastnou politickou značkou a stálym miestom v kresle parlamentu.
Niektorí tu už desaťročia žijú z toho, že chránia „život“. Nie ten reálny, konkrétny, detský, ženský, zraniteľný – ale ten ideologický. Ten, čo sa hodí do kampane. Do letáku a na bilboard.
A zatiaľ čo iní živia deti, oni živia agendu. Z ktorej sa dá veľmi slušne žiť.
Nie, nikto ťa nenúti, aby si mal 72 pohlaví. Ani aby si poznal ich názvy. Ale možno by nezaškodilo, keby si mal aspoň jednu empatiu a dve mozgové bunky.
A keď už sme pri empatii – tie peniaze, čo im ako platy a náhrady tiekli za roky politického „boja za život“ – investovali do ochrany žien? Do detských domovov? Do pomoci matkám v núdzi? Alebo sa len recyklovali na letáky a billboardy s krížom v pozadí?
Ak ťa existencia niekoho iného ničí viac než korupcia, zdravotníctvo a tvoja hypotéka dokopy – možno nie sú problém oni.
Možno si to ty.