Pamätáte si tie pekné rozprávky zo školy? Všetci Slovania sú bratia, spája nás spoločná krv, kultúra, Cyril s Metodom, bratské národy a pevné puto. Krásne, dojímavé – a historicky nepravdivé.
Ak sa pozrieme na skutočné dejiny, zistíme jednu nepríjemnú pravdu: slovanské "bratstvo" má dlhú tradíciu sklamaní. Od romantických národovcov 19. storočia cez obyčajných ľudí až po súčasnosť – väčšina tých, ktorí úprimne verili v slovanskú solidaritu, skončila rozčarovaná.
Karel Havlíček Borovský: prorok, ktorý videl pravdu už v roku 1844
Než sa pustíme do súčasných analýz, pripomeňme si múdrosť človeka, ktorý prekvapivo aktuálne problémy slovanstva rozpoznal už pred 180 rokmi.
Karel Havlíček Borovský, vyrazil do Ruska v roku 1842 ako nadšený slovanofil. Vrátil sa domov úplne vyliečený. Jeho postrehy o ruskej realite znejú, akoby ich napísal včera:
"Odjel jsem tam (do Ruska) jako Slovan, vrátil jsem se jako Čech." (článok "Slovan a Čech")
„Dosvědčiti mohu, že Rusové s ostatními Slovany nikoli bratrsky, nýbrž nepoctivě a soběcky smýšlejí. To už jsou mi milejší Maďaři, kteří proti nám bojují otevřeně, než Rusové, přibližující se s jidášským polibkem, aby nás pak strčili do kapsy. Tito pánové počínají všude místo ruský říkati a psáti slovanský, aby pak místo slovanský zas také ruský říci mohli.“ (časopis Slovan, 1850)
"Rusové rádi nazývají všechno ruské slovanským, aby pak mohli tvrdit, že všechno slovanské je ruské." (Politické spisy Karla Havlíčka Borovského, Slovan, časť I., Praha 1903)
Havlíček odhalil ruský imperiálny trik už v 40. rokoch 19. storočia. Zistil, že slovanské bratstvo je len krytie pre ruskú hegemonickú politiku. Bohužiaľ, jeho varovania zostali nevypočuté.
Omyly národovcov: keď romantika prevalcuje realitu
Havlíček nebol jediný, kto sa mýlil. Celá generácia slovanských národných buditeľov 19. storočia podľahla romantickým ilúziám o všeslovanskej vzájomnosti.
Ľudovít Štúr sníval o spoločnom slovanskom štáte pod vedením Ruska. Písal nadšené listy o "mocnom slovanskom cárovi" a veril, že Petrohrad oslobodí všetkých Slovanov spod cudzej nadvlády. Výsledok? Rusko ani len nepohlo prstom, keď v rokoch 1848-49 potláčali maďarskí husári slovenské povstania.
Ján Kollár vo svojej "Sláve dcere" oslavoval všeslovanskú jednotu a propagoval myšlienku, že všetci Slovania sú vlastne jeden národ s rôznymi nárečiami. Jeho poézia je krásna, ale politicky naivná.
Pavel Jozef Šafárik vedecky "dokazoval" spoločné slovanské korene, ale zabudol na to, že korene neznamenajú spoločné záujmy. Jeho filologické štúdie sa stali nástrojom ruského panslavizmu.
František Palacký bol múdrejší - najprv nadšene podporoval slovanskú vzájomnosť, ale neskôr varoval, že skutočne nezávislé slovanské štáty sú možné len bez ruského vedenia.
Všetci títo veľkí muži mali spoločnú chybu: romantickú predstavu, že jazyk, kultúra a krv vytvárajú geopolitické spojenectvo. V skutočnosti však často platí pravý opak.
Realita je tvrdšia: od bratstva k vraždeniu
Realita je omnoho tvrdšia: od konca druhej svetovej vojny viedli práve slovanské štáty medzi sebou najviac ozbrojených konfliktov v Európe.
Čísla hovoria jasne: bratia sa vraždili najčastejšie
Od roku 1945 do dnes dominovali v európskych konfliktoch práve spory medzi slovanskými štátmi.
Juhoslávia sa rozpadla s takou brutalitou, že genocída v Srebrenici a Vukovare dodnes traumatizuje celý kontinent. Srbi strieľali na Chorvátov, Bosniakov, Slovincov. Slovania na Slovanov – všetci "bratia" hovorili podobnými jazykmi, ale delila ich priepasť nenávisti.
Rusko a Ukrajina – aký krásny príklad "bratskej lásky". Putin roky tvrdil, že Rusi a Ukrajinci sú jeden národ. Potom začal bombardovať Kyjev, Mariupol, Buču. Stovky tisíc mŕtvych "bratov" a "sestier". Bratstvo v plameňoch.
Bulharsko a Macedónsko – spor trvá desaťročia. Bulhari tvrdia, že macedónčina je len dialekt bulharčiny, Macedónci zase vlastný jazyk. Výsledok? Bulharsko roky blokovalo pristúpenie Macedónska do EÚ, vetovalo rokovania, zmrazené vzťahy medzi "bratskými" slovanskými národmi.
Bulharsko: tichý komplic slovanského zločinu
Bulhari majú talent byť vždy na nesprávnej strane dejín – ale nenápadne, elegantne.
1941-1944: Zatiaľ čo iní Slovania bojovali proti nacizmu, Bulharsko sa pridalo k Hitlerovi. Obsadili časti "bratskej" Juhoslávie a Grécka. Bulharizácia, represia, teror – všetko pod vlajkou "spoločného slovanského dedičstva". Paradoxne, Bulharsko nikdy nevyhlásilo vojnu ZSSR - strach z domáceho pro-rusizmu a pravoslávnych väzieb bol silnejší než vernosť Hitlerovi. Keď už bolo jasné, že Hitler to nevyhrá, Bulharsko rýchlo mení kabát: v septembri 1944 mu ZSSR vyhlasuje vojnu, komunisti s podporou Sovietskej armády preberajú moc a Bulharsko okamžite vypovedá vojnu Nemecku.
1978: Georgi Markov, bulharský disident v Londýne. Protestoval proti komunistickému režimu v Sofii. Výsledok? Bulharská tajná služba v spolupráci s KGB, ho zavraždila otráveným dáždnikom. Ricínová kapsula do nohy, smrť za pár dní. Posolstvo pre všetkých "neposlušných bratov" bolo jasné.
Dodnes: Bulharsko je vnímané ako krajina, kde Rusko využíva svoju mäkkú moc (soft power) cez energetickú závislosť, médiá a apel na "tradičné hodnoty" – klasický príklad toho, ako sa slovanské bratstvo stáva nástrojom zahraničného vplyvu.
Interhelpové precitnutie 1925: slovenské sny v kirgizských stepiach
Ale najbolestnejšie precitnutie zo slovanských ilúzií prišlo už v roku 1925. Vtedy sa takmer tisíc slovenských a českých rodín rozhodlo zanechať všetko a odísť budovať socializmus do Kirgizska v rámci družstva Interhelpo.
Zo Žiliny odchádzali vlaky plné nadšených "internacionalistov" - robotníci, roľníci, remeselníci, ktorí uverili propagande o bratskej pomoci Sovietskemu zväzu. Medzi nimi aj rodina Štefana Dubčeka s malým Alexandrom - budúcim lídrom Pražskej jari.
Začiatok: V roku 1925 bolo Interhelpo vyhlásené za najlepšie družstvo v Sovietskom zväze. Slováci a Česi postavili v Kirgizsku prvú elektráreň, továrne, kultúrne domy. Zdalo sa, že internacionálna solidarita funguje.
Realita: Ale ako to už v ZSSR chodilo – v 30. rokoch prišli čistky. Mnohí členovia Interhelpa boli zatknutí, popravení alebo poslaní do gulagov. Ich československý pôvod sa stal dôvodom podozrenia zo špionáže. Z pôvodného tisíca ľudí sa mnoho nikdy nevrátilo domov.
Ponaučenie: Sen o lepšom svete sa zmenil na nočnú moru represií. Ukázalo sa, že krásne ideály môžu maskovať tvrdú realitu mocenského systému, ktorý netoleruje ani svojich vlastných podporovateľov.
Gulagové "bratstvo": keď Slovania mizli na Sibíri
Po skončení druhej svetovej vojny sa ukázala pravá tvár slovanskej "vzájomnosti". Tisíce slovenských občanov - politických väzňov, duchovných, intelektuálov - skončili v sovietskych gulagoch.
Došlo k systematickému odvádzaniu občanov ČSR – predovšetkým z východného Slovenska, Podkarpatskej Rusi, ale aj z Čiech – do pracovných táborov v ZSSR.
Slovania deportovali Slovanov do pracovných táborov za polárnym kruhom. "Bratský" Sovietsky zväz potreboval otrokov na budovanie komunizmu, a jeho "bratia" z Československa ich dodávali.
Mnohí zahynuli na podvýživu, choroby, zimu alebo vyčerpanie. Tí, čo prežili, sa niekedy vrátili až po Stalinovej smrti v roku 1953. Ale to bol predsa len "dočasný omyl" , nie?
Presné čísla neexistujú, pretože Moskva nikdy neposkytla kompletný zoznam.
Odhady hovoria o tisícoch občanov ČSR – len z Podkarpatskej Rusi a východného Slovenska mohlo ísť o viac ako 7 000 ľudí.
Niektoré pramene hovoria dokonca až o 10–15 000 odvlečených z celého územia povojnovej ČSR.
"Bratská pomoc" 1968: tanky v mene lásky
august 1968 – deň, keď slovanské bratstvo ukázalo svoju pravú tvár. Sovietsky zväz, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko a NDR vpadli do Československa. Operácia Dunaj – "bratská pomoc" socialistickej krajine.
Výsledok? 137 mŕtvych, stovky ranených, 450 000 ľudí emigrovalo z Československa, zničené nádeje v demokratický socializmus. Tanky v uliciach Prahy a Bratislavy. "Bratia" s automatmi proti "bratom" s kvetmi.
Geopolitické bratstvo: láska za peniaze
Moderné slovanské bratstvo nie je o kultúre či jazyku – je o moci a vplyve.
Ruský model: "My Slovania musíme držať spolu... pod vedením Moskvy." Sputnik, RT, pravoslávna cirkev, folklórne festivaly – všetko kanály vplyvu. Kým spievaš "Hej, Slovania", niekto ti už prepisuje ústavu.
Tzv. „srbský model“: „Sme Slovania, pravoslávni, tradiční – a Západ je dekadentný, liberálny a náš nepriateľ.“
Tento naratív má reálne korene v srbskom nacionalizme 90. rokov, kde sa kombinovala:
etnická identita Slovanov
náboženská pravoslávna príslušnosť
proti-západná resentimentálna rétorika (hlavne voči USA, NATO a EÚ)
Výsledok? Krajina, ktorá sa nevie rozhodnúť medzi Európou a Ruskom.
Panslavizmus ako zbraň: Už v 19. storočí využívalo cárske Rusko panslavistické hnutie na šírenie svojho vplyvu. Pod zámienkou "oslobodenia slovanských bratov" anketovalo územia, budovalo sféry vplyvu a potláčalo lokálne tradície. Moderné Rusko len pokračuje v tej istej stratégii - len namiesto cára máme oligarchov a namiesto pravoslávnych misionárov máme RT a Sputnik.
Pravda bolí: bratstvo je folklór, záujmy sú realita
Slovanské bratstvo existuje len na plagátoch a v básňach. V skutočných dejinách, ekonomike a politike ho nikdy nebolo. Boli len záujmy, moc, peniaze – a ich krytie krásnym naratívom o spoločných koreňoch.
Slovensko: laboratórium slovanskej manipulácie
A kde sme v tom všetkom my? Slovensko je dokonalým príkladom toho, ako sa slovanské bratstvo zneužíva na rozdelenie spoločnosti.
Ruská karta: SMER-SD, SNS, Republika – všetci hrajú na "tradičné slovanské hodnoty" a "bratstvo s Ruskom". Výsledok: Blokujeme pomoc Ukrajine, vyvolávame napätie s európskymi partnermi, importujeme ruské dezinformácie.
Maďarská realita: Naša najväčšia menšina nie sú ani Česi, ani Rusi, ani Poliaci – sú to Maďari. Ale tí nie sú Slovania, takže "bratstvo" sa na nich nevzťahuje. Paradox? Áno, najmä keď si uvedomíme, že práve slovenskí politici adorujú Rusko a zároveň obdivujú Maďarsko. Fico s Dankom tlieskajú "slovanskému bratstvu" s Putinom, ale ich politickými vzormi sú Orbán a maďarský národný konzervativizmus. Slovanské bratstvo sa tak stáva len selektívnym nástrojom – používa sa tam, kde je politicky výhodné, ignoruje sa tam, kde by prekážalo.
Ukrajinská skúška: Od februára 2022 sa ukázalo, že slovanské bratstvo funguje len selektívne. Slovensko, Česko, Poľsko - všetci spočiatku pomáhali Ukrajine s utečencami aj zbraňami. Ale "bratstvo" má krátku životnosť: už po dvoch rokoch sa nálady otáčajú, rastie únava z konfliktu, politici začínajú hovoriť o "mieri za každú cenu". Len Bielorusko zostáva verné - nie Ukrajine, ale ruskému agresorovi. Slovanské bratstvo sa ukázalo ako dočasný sentiment, nie trvalá solidarita.
Domáci dezinformačný koktail: Hlavné noviny, Zem a vek, Info vojna, rôzne "vlastenecké" blogy – všetko servíruje naratív o "slovanskom bratovi", o "úpadku Západu". Propaganda 21. storočia v slovanskom kabáte.
Noční vlci na slovenských cestách: Po našom území sa preháňajú ruské motorkárske gangy Nočné vlci – Putinovi propagandistickí bojovníci, ktorí organizujú "spomienkové jazdy" a šíria ruský nacionalizmus. Oficiálne "kultúrne aktivity", v skutočnosti soft-power projekty z Kremľa. A naše úrady? Mlčky tolerujú tieto "slovanské tradície".
Politické strany a ich slovanské karty
SMER-SD: "Mier s Ruskom", "slovanská tradícia", "bratské národy". Robert Fico cestuje za Putinom do Moskvy, navrhuje Slovensko ako miesto mierových rokovaní a hovorí o "ukončení konfliktu" – bez toho, aby spomenul, kto ho začal. Jeho cesty do Moskvy na stretnutia s Putinom počas vojny hovoria všetko o tom, kde má skutočné priority.
SNS: Andrej Danko a jeho "slovanská družba". Oficiálne návštevy v Moskve, pochvaly ruskej "stability", kritika "západného dekadentného liberalizmu". Pre Danka je Moskva pútnickým miestom, kam sa pravidelne vráti nabiť batérie "slovanskej hrdosti".
Poslanci v Kremli: Fico, Danko, Blaha a ďalší politici SMER-u a SNS putujú do Moskvy ako na oslavu. Stretávajú sa s ruskými oligarchami, poslancami dumy, dostávajú brífingy z Kremľa. Potom sa vrátia domov hlásať "slovanské bratstvo" a kritizovať "americký imperializmus". Perfektne koordinovaná propaganda.
Republika: Milan Uhrík a priamy import moskovských talking points. "Ukrajinskí neonacisti", "americký imperializmus", "obrancovia slovanských hodnôt" – celá ruská propaganda v slovenčine.
Výsledok: Rozdelená krajina, kde sa "slovanské bratstvo" používa na ospravedlnenie podpory agresora proti obeti.
Záver: 180 rokov tej istej lekcie
Slovan Slovanovi bratom? Len keď mu to prináša zisk. Inak je skôr konkurentom, niekedy aj nepriateľom.
Od Havlíčka v roku 1844 až po súčasnosť – tá istá lekcia, tie isté sklamania. Slovanské bratstvo existuje len na plagátoch a v básňach. V skutočných dejinách, ekonomike a politike ho nikde niet.
Na Slovensku sa "slovanské bratstvo" zmenilo na politickú zbraň. Používa sa na rozdelenie spoločnosti a import cudzích záujmov.
Fakty zostávajú:
Od roku 1945 viedli slovanské štáty medzi sebou viac konfliktov ako s inými národmi
Genocídy, invázie, atentáty
Každý slovanský štát má vlastné záujmy, ktoré sú často protirečivé
"Vzájomnosť" sa používa len ako nástroj manipulácie
Tradícia sklamaní trvá už 180 rokov
Skutočné partnerstvo nie je postavené na sentimentálnych frázach o spoločnej krvi, ale na spoločných hodnotách, vzájomnom rešpekte a transparentných záujmoch.
Je čas prestať snívať a začať vidieť realitu. Lebo kým my spievame o bratoch, niekto už prichystáva reťaze. A na Slovensku v roku 2025 sa tie reťaze volajú "tradičné slovanské hodnoty" – tá istá pieseň, ktorú počujeme už druhé storočie. Slovenskú štátnosť ale nemožno budovať na ilúziách a historickom falšovaní.
