Útla kniha, necelých sto strán, avšak dostatočne bohatá na provokatívne vyjadrenia. Kým mainstreamová kniha amerického autora pozostáva z jednej myšlienky predostrenej v prvej kapitole a zvyšné kapitoly sa venujú jej potvrdzovaniu pomocou príkladov o Johnovi z Nebrasky, Sarah z Arizony a Jennifer z Washingtonu, Harrisova kniha o slobodnej vôli je iná.
Sam Harris stavia svoju knihu na kritike a konfrontácii s inými názorovými prúdmi a čitateľ bez nejakej prípravy priamo vstupuje do už prebiehajúcej diskusie. Autor má zjavne rád ostrú diskusiu, a to nielen v tejto knihe, ale aj v jeho verejnej diskusii, s filozofom Noamom Chomskym.
Podľa Sama Harrisa naše intuitívne vnímanie procesov rozhodovania, v ktorom je naše “vedomé ja” hlavným aktérom našich myšlienok, úmyslov a volieb, ilúzia. Slobodná vôľa je ilúzia. Procesy rozhodovania a volieb prebiehajú v našich neurálnych sieťach, o ktorých z veľkej väčšiny nie sme si vedomí a ani nemáme nad nimi vedomú kontrolu.
Autor tieto tvrdenia podkladá okrem iného aj známymi Libetovými pokusmi, pri ktorých Libet pomocou EEG zistil, že už niekoľko sto milisekúnd predtým, než pocítime vedomé rozhodnutie k nejakej pohybovej aktivite, vidíme aktivitu v inej časti mozgu, ktorý má na starosti motoriku. Tieto a podobné pokusy tak poukazujú na to, že naše úmysly myšlienky či voľby, sa vo vedomí skôr “vynárajú”. To ostro kontrastuje s našimi pocitmi, kedy intuitívne veríme, že je to naše „vedomie“, ktoré ich vytvára.
Druhý zásadný postoj, z ktorého vychádza determinista Sam Harris, je, že všetky mentálne deje prebiehajúce v nás sú produktom fyzických dejov, resp. spolupôsobenia génov a prostredia. Tvrdenia o tom, že máme slobodnú vôľu, v tom ktorom rozhodnutí či voľbe, tak znamená, že nie sú dôsledkom predchádzajúcich udalostí. Teda, ak máme slobodnú vôľu, tak existuje ešte niečo iné (duša? sssic), čo ovplyvňuje naše rozhodnutia a voľby, než gény, výchova, zážitky, skúsenosti. Aj na základe tohto argumentu sa stavia do konfrontácie s mnohými filozofmi či intelektuálmi a dokonca aj samotnému Lisbetovi, ktorí sa snažia určitú mieru konceptu “slobodnej vôle” zachovať. Podľa kompatibilistov ak na nás nepôsobí nejaké vonkajšie či vnútorné donútenie, sme viac menej autonómni aktéri s morálnou zodpovednosťou. Filozofa Daniela Dennetta a ostatných kompatibilistov ku konceptu slobodnej vôle zväčša vedie strach o spoločenský poriadok, ako to uviedol vo svojej ďakovnej reči pri prebratí Erazmovej ceny v Amsterdame, teda keby sme túto užitočnú ilúziu ”stratili.
Sam Harris: on Free Will Zdroj : You-Tube
Preložené do slovenského kontextu. Daniel Dennett je označovaný ako novoateista spolu s Richardom Dawkinsom, Christopherom Hitchensom, ako aj samotným Samom Harrisom. A tohto ateistu Sam Harris kritizuje z jeho nedôsledného ateizmu! Kedy ste naposledy videli v telke či zúčastnili sa tu na Slovensku diskusie, kde by sa prominentní slovenskí intelektuáli kritizovali navzájom, že v ich myšlienkových konceptoch sa nachádza dizajnérsky, resp. kreacionistický prvok nezlučiteľný s evolučnou teóriou? Ani o päťdesiat rokov!
Jedným z najčastejších útokov na determinizmus je konštatovanie, že ak teda nemám slobodnú vôľu, tak za svoje činy nie som zodpovedný. Avšak Sam Harris hovorí presný opak. Ak súbeh zlých génov, mizerných rodičov, výchovy, spolu s negatívnymi podnetmi okolitého prostredia, vedú nejakého človeka k vražde, je v mnohých prípadov veľká naivita veriť, že stačí určitá forma trestu a možno sa napraví. Podľa Harrisa nám nezostáva iné riešenie, než takéhoto vraha izolovať a ochraňovať ich potencionálne obete. Odmietnutie slobodnej vôle a aplikácia modernej vedy nám tak dáva paradoxne lepšie možnosti chrániť nevinných. A voči ľuďom, ktorým žiaľ šťastena nepriala, môžeme naopak prejavovať väčšiu formu súcitu, než nenávisť a túžbu po drastických trestoch. Niektorým ľuďom, ktorým gény i problematické detstvo neprialo, môžme pomocou našich vedomostí ponúknuť vhodnejšie prostredie tak, aby sa jeho kvalita života zlepšila, vo forme terapeutického zásahu alebo aj formou trestu. A toto si zaslúži ďaleko väčší priestor na diskusiu, než prostoduché strašenie.
Sam Harris už v úvode poznamenáva, že otázka slobodnej vôle má ešte väčší dopad na človeka, než evolúcia. A prečo?
Asi najotvorenejšie spomedzi kompatibilistov vyjadril svoj strach a obavu zo straty tejto "užitočnej ilúzie" psychológ Paul Bloom, ktorý varuje, že odmietnutie slobodnej vôle v podstate znamená priznanie, že človek sa nijako nelíši od iných živočíchov. Existuje stále množstvo vlastností resp. schopností ako abstraktné myslenie, jazyk, komplexnosť našich emócií, ktorými sa snažíme odlišovať od iných živočíchov a zdôrazňovať tak našu výnimočnosť. Podľa Paula Blooma toto uznanie má ďaleko väčšie dôsledky, než evolúcia. Pretože len sotva sa niečo zmení v našom každodennom živote, ak sa stane každý z nás evolučný darwinista. Avšak odmietnutie slobodnej vôle vedie k zásadným zmenám v otázkach kmeňových buniek, klonovania, potratov či eutanázie. A treba dodať, že tento dôsledok spochybňuje a mení mnohé predstavy a idey, podľa ktorých naša spoločnosť vlastne funguje.
Očakávať z tejto knihy solídne množstvo argumentov na diskusiu pri automate na kávu počas prestávky v práci je “ilúzia”. Podobne autor neodpovedá na otázku, prečo vlastne máme tak silný pocit autorstva našich volieb a rozhodnutí. Ak patrí pod užitočné ilúzie, tak akú evolučnú výhodu nám vlastne ponúka? Každopádne pojem „slobodná vôľa“ má skôr náboženský charakter a budí zbytočné emócie. Oveľa vhodnejšie je snažiť sa hľadať odpoveď na otázku, akým spôsobom sa vlastne rozhodujeme. A keď si chcete urobiť prehľad, myslím, že vás poteší výber toho najlepšieho, čo pripravil John Brockman vo výbere Thinking: The New Science of Decision-Making, Problem-Solving, and Prediction alebo siahnite podľa mňa po tom najlepšom čo na trhu je a to po knižke od evolučného psychológa Roberta Kurzbana Why everyone (else) is hypocrite.
