Svojich skúsenosti s krádežami na Slovensku mám habadej . Aby som „nevíril vášne" u niektorých ľudí citlivých na ľudské práva, tak nebudem spomínať všetky krádeže, ktoré som zažil „na svojej koži" za posledných 5 - 6 rokov. Uvediem len, že počas môjho ani nie ročného pobytu v Azerbajdžane som doma na Slovensku „zaznamenal" poškodenie auta počas pokusu o krádež autorádia, ukradnuté auto a ukradnuté kovové zábradlie na schodoch ku potoku. Aj preto som milo prekvapený situáciou s krádežami v mojom terajšom pôsobisku. Ale vrátim sa radšej k poslednej skúsenosti z Jevlachu. Je z môjho pracovného pôsobenia pri generálnej oprave azerbajdžanských železníc. Keďže s podobnými „aktivitami", - teda s krádežami na železnici na Slovensku, mám dlhoročné bohaté skúsenosti, prekvapilo ma, že tu som sa s krádežami v rámci stavby doposiaľ nestretol. A to máme za sebou už okolo 70 km trate na rôznych miestach Azerbajdžanu. Až tu zrazu v Jevlachu neveril som vlastným očiam. Všetko čo malo ruky a nohy - a či staré , a či mladé - brali doslova spod rúk staré podvaly a všetko kovové, čo sa v tom čase na trati nachádzalo.

Odpoveď na moje prekvapenie bola veľmi jednoduchá. V Jevlachu žije silná rómska skupina, ktorá zhodou okolnosti obýva miesta hneď vedľa železničnej trate. Na začiatku prác som síce sledoval pokus miestnych vedúcich pracovníkov zo železnice o zabránenie tejto nechcenej a neobjednanej „výpomoci", ale videl som , že sú bez šancí.

Nepomohla ani výpomoc polície, ktorá na miesto činu „naklusala" dosť rýchlo, ale taktiež dosť rýchlo vzdala tento asi „nevyhrateľný zápas". Nuž čo, aspoň železničiari nebudú mať toľko práce s demontážou. Na druhý deň som zaregistroval ešte dozvuky v podobe zisťovania nočných strát. Keďže koľajnice sú spájané kovovými spojkami a tie sú na speňaženie dosť ťažké tak už ma ani neprekvapilo, že niekoľko desiatok ich na trati chýbalo. Koho by zaujímalo, že krádeže koľajnicových spojek priamo ohrozujú bezpečnosť pohybu vlakov. „Nočné nálety" boli už menej úspešné s káblami. Keďže počas zemných prác boli na niekoľkých miestach zakopané káble obnažené, tak podnikavých „susedov" napadlo, že by bolo dobré niekoľko metrov si odrezať. Chudery káble však hneď sami avizovali poruchu a tak dielo odrezania niekoľko metrov káblu sa nepodarilo.
Aby som zase nebol obviňovaný z rasovej neznášanlivosti, tak nebudem k tejto mojej poslednej skúsenosti pripájať ani vlastné názory, ani komentáre domácich kolegov. Skrátka popisal som len svoju skúsenosť.
Tak vidíte - kradne sa aj v Azerbajdžane.


