Bahenné sopky sú zaujímavým prírodným úkazom. Môžu byť kontinentálne a morské. Na princíp ich fungovania sú minimálne tri teórie, preto bude vhodné, ak nepôjdem hlbšie do tejto odbornej oblasti. Stačí hádam povedať, že názov majú trochu prepožičaný, pretože to nie sú sopky v pravom slova zmysle. Nie sú výsledkom sopečných procesov a nechŕlia tiež lávu. Sú to otvory - prieduchy, cez ktoré sa z hlbinných zásobníkov bahna vplyvom podzemný plynov a pary dostáva na povrch táto bahnu sa podobajúca zmes .
Názov dostali možno od toho, že krátery bahenných sopiek tvarom pripomínajú sopečné kužele. Bahno z nich voľne vyteká za neustálého bublania v krátere. Oproti klasickým sopkám sú tiež omnoho menšie. Sú vysoké len niekoľko desiatok centimetrov, niekedy metrov . Aj priemery kráterov sú rôzne. Od úplne maličkých - niekoľko centimetrových,
...cez metrové,
ale aj 20 metrové . ..
Ba najväčšie z nich majú kráter s plochou niekoľko stoviek metrov štvorcových.
Vyskytujú sa vo viacerých regiónoch sveta, najčastejšie tam, kde sú tiež ložiská ropy a plynu a v blízkosti tektonická porúch. Nájsť ich možno v Trinidade, Yellowstone, Pakistane, Číne. V Európe sa nachádzajú v Taliansku a Islande. Odhaduje sa, že z celkového počtu cca 700 bahenných sopiek sa okolo 350 nachádza v Azerbajdžáne. Tu, na juhu prírodnej rezervácie Gobustan, sa nachádza aj najväčšia bahenná sopka vo svete - Taragaj s výškou 410 metrov.
Len na doplnenie pre prípadných záujemcov možno dodať, že tieto „krásavice" je možné nájsť len niečo vyše hodiny cesty autom od Baku. Tá cesta stojí za to. Môžete sa pokochať pohľadom priamo do krátera.
... započúvať sa do neustálého bublania...
Aj samotný pohľad na okolitú krajinu je pre nás exotický. Nech Vás nemýli biely povrch - to nie je sneh, ale vyzrážaná soľ.
Ku niektorým z nich sa dokonca môžete doviezť autom . Je k tomu potrebné aspoň trochu terénne auto, ale zase nie je to až také strašné. Koniec koncov pri hľadaní mnohých prírodných krás Azerbajdžánu je terénne auto nevyhnutné.
A ešte minigaléria na záver...
