Patrilo by sa najprv uviesť čo to o tejto oblasti. História Kachétie je však taká bohatá, že popísať ju by vyžadovalo celú knihu. Preto aspoň vo veľmi, veľmi zjednodušenej skratke.
Kachétia je historická oblasť ležiaca vo východnej časti Gruzínska. V dejinách Kachétie sa striedajú obdobia samostatnosti s obdobiami, kedy boli ku niekomu pričlenení, alebo niekým okupovaní.
Už v 3.storočí pred naším letopočtom bolo to zjednotené kráľovstvo so sídlo v Udžarme.
Udžarma v tom čase bolo mestečko, nad ktorým bola vybudovaná pevnosť. Z dávnych dôb sa dodnes zachovali už len zrúcaniny pevnosti.
Potom neskôr v 15. a 17. storočí sa sídlo kráľovstva presunulo do Gremi. Mesto bolo známym trhovým bodom na dávnej „hodvábnej ceste". V roku 1615 však mesto zrovnali so zemou vojská perzského šacha Abbasa. Odvtedy sa už nepodarilo mesto obnoviť a v polovici 17. storočia bolo sídlo kráľovstva prenesené do Telavi.
Z pôvodne rozvinutého a prekvitajúceho mesta Gremi sa zachovala tiež už len pevnosť nad mestom. Na rozdiel od Udžarmi, sú objekty pevnosti v Gremi vo veľmi dobrom zreštaurovanom stave, takže dnes patria medzi obľúbené a navštevované pamätihodnosti Gruzínska.
Pevnosť Gremi vás upúta už z diaľky...
Na rozdiel od Azerbajdžanu sú kultúrne a historické pamiatky dobre značené
V kostole upúta bohatá fresková výzdoba...
V týchto miestách "v podhradí" stálo pred stáročiami hrdé mesto Gremi.
Definitívny koniec samostatnej Kachétie bol zrejme v 18. storočí, kedy saKachétia vrátila pod Gruzínsko a potom od roku 1801 už ako Gruzínsko sa dostalo do područia veľkej Ruskej ríše. Pod Ruskom v rôznych útvaroch a s malým obdobím samostatnosti po rozpade Veľkého Ruska v 1917 roku, bolo Gruzínsko až do osamostatnenia v roku 1991.
V súčasnej dobe je Kachétia jednou z oblastí Gruzínska so sídlom v Telavi. Telavi je neveľké, asi 20 tisícové mestečko ležiace na severných svahoch Civi-Gomborského chrbta, v nadmorskej výške 500 metrov n.m. asi 70 km od Tbilisi.
...mesto sa pozerá priamo na Kaukazské velikány...
Aj Telavi má svoju bohatú históriu. Je známe od prvého storočia n.l. Tým, že mesto ležalo na trase karaván z Blízkeho Východu do Európy, tak bolo aj patrične rozvinuté.
Kráľovské sídlo sa nachádzalo na zámku obohnanom hradbami. Pre domácich najvýznamnejším kráľom, ktorý tieto priestory obýval bol Heraklius II., ktorý sa na tomto zámku narodil a tu potom aj vládol. Pre Gruzínsko je významný tým, že vyslobodil Kachetiu od perzskej nadvlády a to tým spôsobom, že sa dal do ochrany Ruskej ríše.
Zámok Telavi je v rekonštrukcii, takže aspoň záber na jednu zo zámockých bášt...
Nad mestom sa vypína socha Heraklia II.
Po krátkej prechádzke históriou sa teraz prejdeme trochu súčasnosťou.
Dnes sú z môjho pohľadu pre túto oblasť charakteristické 3 veci : pestovanie a výroba kvalitného gruzínskeho vína a koňaku, množstvo zachovaných a dobre udržiavaných starovekých kostolíkov a kláštorov a blízkosť Veľkého Kaukazu. Ale o tom snáď v ďalších príspevkoch.
Podľa samotných Gruzíncov bola táto oblasť donedávna nazývaná ako „gruzínsky Sibír - svetom zabudnutý región" . Kachétii sa v 20. storočí nedarilo. Niet tam mora, nevedú tadiaľto dôležité dopravné tepny, klíma je tam suché, ba miestami až púštne.
Skrátka ľudia si tu zrejme zažili dosť biedy. Podľa toho čo sme tu videli - ani v 21. storočí tu manna z nebies nepadá. Stačí prechádzať dedinkami roztrúsenými okolo Telavi. Na rozdiel od mohutne rozostavaného susedného Azerbajdžanu sme sa pri naších prechádzkach Kachetiou hádam ani raz „nepotkli" o nejakú stavbu, o niečo vynovené. Aj rodinné domy sú také sivé, ošumelé - bez nejakých známok progresu.
Na prechádzke vidiekom...
Predsa len jednu výnimku sme našli. Upútala nás informačná tabuľka na jazero Lopota. Napriek tomu, že to v našom scénari nebolo, zabočili sme. Nedostali sme sa ďaleko a pred nami stála spustená závora. Mladý strážnik potreboval od nás informáciu či sme objednaní. Pochopitelne sme neboli, ale po krátkej konzultácii „s centrálou" nás pustil ďalej. Za chvíľu sme sa ocitli v peknom, upravenom i vybudovanom areále jazera Lopota. Aj tu nás hneď nasmerovali do prijímacej miestnosti, kde sme sa museli zaregistrovať. Zistili sme, že sa nachádzame v súkromnom rekreačnom stredisku. Keďže ubytovať sme sa nechceli, tak sme dostali povolenie na prechádzku okolo jazera, ktorú sme využili na krátke posedenie pri čaji. A ako by to bolo - byť v Gruzínsku a nedať si kalíštek pravého gruzínského koňaku. Bol síce dosť drahý, ale uznanlivo sme prikývli, že „stál za to"...
Zato mesto Telavi, centrum oblasti Kachétia, najmä vo svojom centre je pekne zrekonštruované a čisté.
Nevynechali sme ani ozajstný zakaukazský trh.
Na záver sme si na hraniciach za zvyšné drobné kúpili ešte pravý „gruzínsky lavaš" a vrátili sme sa do nášho prechodného domova - Azerbajdžanu.
