Prvý krát som si ju poriadne poobzeral. Veď u nás doma len tak na prechádzke také niečo nestretneš. Zas až taká atrakcia to nie je, veď zopár nadšencov si ju chová doma. No predsa len stretnutie s korytnačkou vo voľnej prírode „poteší" . A keď tých stretnutí pribúdalo, tak som si povedal, že sa tým korytnačkám v Azerbajdžane pozriem „na zúbky".
Aj keď hneď sa musím aj opraviť, lebo moja metafora tento krát nebola celkom správne zvolená - korytnačky zuby nemajú - majú len akési rohovinové čeľuste.
Tiež s tým pohybom tesne predo mnou to nebýva často. Korytnačka má výborný zrak i sluch a buď sa rýchlo kdesi schová, alebo sa stiahne do panciera a vyčká čo sa bude diať.
"Pohotovostná poloha"
""Skrytá poloha"
Naposledy som sa o tom presvedčil len nedávno, keď som kráčal po brehu kanála ku svojmu autu.
Prvé, druhé čľupnutie som zachytil len tak periférne, ale keď tie čľupnutia sa opakovali, tak som zisťoval čo sa deje. Nebolo problémom to zistiť. Náprotivný breh bol čerstvo vyregulovaný , teda tam sa skryť nedalo a tak korytnačky, ktoré sa tam vyhrievali na letnom slniečku sa predo mnou nemali kam schovať. Využili teda najjednoduchšie riešenie - schovali sa vo vode. Prekvapilo ma na akú diaľku ma „zavetrili". Skákali do vody tak 20 - 30 metrov predo mnou a ešte k tomu ja som išiel po druhom brehu. Nepočítal som koľko ich bolo, ale boli „rozložené" po celej dĺžke kanála medzi železnicou a diaľnicou - čo je asi 300 metrov.
Pri týchto výborne fungujúcich zmysloch ma prekvapuje, čo potom hľadajú na železničnej trati . A „stretol" som sa tam s nimi už pár krát.
Vždy to bolo blízko vodného kanála. Najčastejšie som ich videl na moste ponad Garabašský kanál , ktorý je čiastočne zregulovaný. No v tej zregulovanej časti asi ideálne podmienky nebudú mať.
Zregulovaný kanál niže mosta.
Nezregulovaný kanál vyše mosta.
Len tak bokom uvediem zopár údajov o týchto sympatických zvieratkách. Na našej zemeguli žijú podľa odborníkov už vyše 100 miliónov rokov. Osídlili zem spolu s jaštermi a krokodílmi. Údajne veľké zmeny za tých „pár" milionov rokov nezaznamenali, no aj tak ich dnes odborný svet zoradil do vyše 200 druhov. V Azerbajdžane žijú 3 druhy korytnačiek - močiarna, vodná (Kaspická) a suchozemská. Ja som odhadol, že tie „moje súputničky" patria medzi močiarne korytnačky. Pre zaujímavosť žijú tu až do nadmorskej výšky 1800 metrov.
Korytnačka je symbolom pomalého zvieraťa - dosahuje rýchlosť 200 - 500 metrov za hodinu. Je tiež dosť nemotorná , preto by som rád vedel ako sa dostanú cez koľajnicu - našiel som ich už aj vnútri koľaje medzi koľajnicami.
Pokus prešplhať sa cez koľajnicu bol veľmi nemotorný
Do tejto fotografickej pózy na hlave koľajnice som musel korytnačke "pomôcť".
Keď som im pomáhal dostať sa spomedzi koľajníc, tak som si všimol, že korytnačka si žije vlastne uzavretá v dvoch pancieroch - chrbtovom a brušnom. Práve brušný pancier je aj jedným z rozlišovacích znakov pohlavia. Samček korytnačky má brušný pancier upravený do akejsi priehlbiny, čo využíva pri párení.
Raz sme stretli aj korytnačku - „alkoholičku", vyhrievala sa vedľa pivovej fľaše .
Či ten Chirdalan aj ochutnala to neviem, ale isté je, že pózovať pri ňom nechcela. Schovala sa do svojich pancierov a my sme nemali čas, ani trpezlivosť počkať si kým sa odhodlá vykuknúť.
