Viackrát som už uviedol, že Azerbajdžan je krajina kontrastov. V plnej miere to platí aj o takej udalosti akou je svadba. Moju prvú svadbu, ktorú som tu navštívil som zaradil do skupiny „honosnejších". Hádam sa mi naskytne príležitosť zúčastniť sa aj svadby z iných skupín - napríklad „dedinskej svadby".
Svadby v Azerbajdžáne sú veľmi sledovanou a „váženou" udalosťou. Na rozdiel od nás nie sú len v sobotu, ale úplne v hociktorý deň v týždni. Registrujeme to aj my „inostranci" najmä pri sledovaní početnej a najmä hlučnej svadobnej kolóny áut. V čele tejto kolóny ide auto s kameramanom, ktorý sedí obyčajne v kufri auta a cez otvorené zadné dvere natáča „svadobnú jazdu". Ďalším výrazným rozdielom od nás je aj počet svadobných hostí. Ten sa pohybuje v priemere okolo 200 - 300 hostí na jednej svadbe. Aj z toho pohľadu som moju absolvovanú prvú svatbu zaradil do skupiny „honosnejších". Zúčastnilo sa na nej totiž takmer 500 hostí. Okamžite sa vynára otázka kde sa toľko ľudí zmestí. V Azerbajdžáne je zaužívané svadby konať v „Sadliq saray" - teda v „svadobných palácoch", ktoré sú vybudované v každom mestečku. Sem tam , najmä na vidieku sa svadba koná tiež v stane, ktorý na ten účel postavia. „Sadliq saray", v ktorom sa konala táto svadba je tiež dôvodom na zaradenie do skupiny honosnejších. Päťsto ľudí nie je jednoduché kdesi pohostiť . V Baku je zopár takých svadobných palácov a „KRÁL" patrí medzi tie „lepšie".
Má rozsiahle priestory, ktoré by bolo možné rozdeliť na 3 hlavné časti. Na prízemí je „zhromažďovací priestor" s toaletami. Nechýbajú ani veľké zrkadlá, ktoré sú logicky hojne využívané na poslednú kontrolu „svojej vizáže", prípadne najmä u žien na posledné doladenie.
Na poschodí je potom znovu veľká sála, ktorá je akousi predsieňou hlavnej svadobnej miestnosti a ktorá je využívaná počas svadby ako fajčiareň, čajovňa a diskusný klub.
Tu sa nachádzajú aj darčekové urny - ale o nich až neskôr.
Nemožno si nevšimnúť civilnú fotografiu mladomanželov v nadrozmernej veľkosti umiestnenej vedľa vchodových dverí do svadobnej miestnosti, ktorá akoby symbolicky vítala svadobných hostí.
Najhlavnejším a najväčším priestorom je pochopiteľne „svadobná sála". Keďže sa v nej úplne pohodlne zmestilo 500 hostí a bol v nej ešte priestor na tancovanie a pódium pre muzikantov, tak si môžete urobiť predstavu o jej veľkosti. Centrom tejto sály na začiatku svadby bol pochopitelne svadobný baldachýn, pod ktorým sa vykonal slávnostný svadobný akt.
Tento „prieskum terénu" som mal dostatok času urobiť, pretože som prišiel v dostatočnom časovom predstihu. Na rozdiel od ostatných svadobných hostí. Je všeobecne známe, že Azerbajdžanci sú „termínovo veľkorysí". Neprekvapilo ma preto, že zostali tomu verní aj pri príchode na svadbu. O šiestej večer, kedy svadba mala začať bolo v sále zopár „poctivcov". Ku cti mladomanželom patrí, že oni boli „viacmenej" presní. Pretože sa však nepatrí, aby mladomanželia čakali svojich hostí v sále, tak ich pekne krásne čakali v svadobnej limuzíne pred „sarayom", čo kameramani a fotografi využívali na ulovenie atraktívnych fotografií.
Presná bola aj „sobášiaca pracovníčka", ktorá v stuhe v azerbajdžanských štátnych farbách si tiež krátila čas čakania ako mohla.
Netrpezlivé boli aj "asistentky" pripravené v duchu azerbajdžanských tradícií sprevádzať mladý pár k sobášu so zrkadlom a sviecou. Tieto dva symbolické predmety potom uložili na čestné miesto na stole novomanželov.
Obsluhujúci personál bol ukážkovo presný . O šiestej stálo okolo 90 čašníkov zoradených každý pri svojich stoloch. Už len zopár ich „pobehovalo" aby doladili maličké detaily.
Významnú úlohu tu hrali aj ľudia, ktorí museli tých 500 ľudí usadiť tak, aby z toho nebol chaos. V sále bolo asi 35 stolov pre 12 až 14 ľudí. Každý stôl mal svoje číslo a usporiadatelia - z jednej i druhej rodiny - podľa vypracovaného zasadacieho poriadku privádzali svojich hostí až ku stolu. Musím povedať, že to zvládli exelentne. V sále napriek veľkému počtu ľudí nebol žiaden zmätok ani napätie, ale vládla taká príjemná a uvoľnená nálada. Pre mňa zaujímavosťou bolo aj to, že hneď po príchode ku svojmu stolu sa hostí ujali pridelení „stoloví" čašníci a hneď sa začalo jesť a piť. ... a bolo čo... Ako sa v rozprávke zvykne hovoriť - „stoly sa od jedla a pitia prehýbali" a „bdelí" čašníci neustále doplňovali sortiment a množstvo jedál na stole.
Ako je v Azerbajdžáne zvykom pri každom stolovaní nesmie chýbať veľa ovocia a zeleniny. Nechýbalo ani tu, ba čo viac dali záležať na jej úprave a servírovaní.
Počas môjho doterajšieho pobytu v Azerbajdžáne som sa už veľmi veľa krát presvedčil o azerbajdžanskej pohostinnosti, takže táto svadobná pohostinnosť ma až tak neprekvapila ale len potvrdila to, že azerbajdžanská pohostinnosť bola oprávnene zaradená medzi najväčšie lákadlá pre zahraničných hostí.
S „predsvadobným prestojom" sa očividne rátalo, pretože čakanie v predsieni svadobnej sály spríjemňovalo trio huslistov v podaní najznámejších skladieb klasickej hudby.
Behom hodinky sa však sála naplnila a svadba mohla začať...
Aby toho nebolo veľa, tak samotný priebeh svadobnej hostiny som si nechal na ďalší príspevok.
