Čoskoro budeme môcť tie rozpočtové plány vnímať aj na verejnosti. Je to čas, kedy je potrebné sa pohnúť ďalej aj s otázkou transparentnosti a participatívnosti slovenského rozpočtu.
Slovenská republika si v celosvetovom rebríčku transparentnosti rozpočtu meraného v rámci medzinárodnej organizácie International Budget Partnership zlepšuje svoju pozíciu, ktorú v predchádzajúcich rokoch stratilo. Jedná sa síce o malé kroky, tie však v kombinácii s prepadom iných krajín v regióne vylepšujú celkovú pozíciu Slovenska. Celkovo sa tak v rámci Open Budget Survey aktuálne nachádza na 33. pozícii zo 117 hodnotených krajín. V celosvetovom porovnaní je naša pozícia v rámci rozvinutých krajín stále nízka, so svojimi 60 bodmi sme si mierne polepšili oproti roku 2017 avšak stále zaostávame voči priemeru OECD o 11 bodov. V rámci porovnania máme rovnaké hodnotenie ako Česká republika a ostatné krajiny V4 za nami zaostávajú. Avšak kým Ukrajina za uplynulé dvojročné obdobie vylepšila svoje hodnotenie o 9 bodov a predbehla nás, my sme si polepšili len o 1 bod. V súčasnosti máme 60 bodov (z možných 100), čo na celkovej hodnotiacej škále predstavuje neuspokojivé hodnotenie. Stále tak pretrvávajú nedostatky, ktoré sa najviac prejavili v roku 2015 a týkajú sa nedostatočných možností zapojenia verejnosti do rozpočtového procesu, rozsahu, hĺbky a dostupnosti auditu, ale aj vykazovania priebežných hodnotení. Jedno z odporúčaní sa týka aj zavedenie zverejňovania priebežných polročných správ o hodnotení aktuálneho rozpočtu.
Podobná je tiež situácia Slovenska v oblasti participácie verejnosti, kde sa Slovenská republika pohybuje dlhodobo pod priemerom OECD. V roku 2019 sme síce postúpili o dva body na celkových 11 (z možných 100), avšak stále zaostávame za priemerom OECD o celých 16 bodov. V rámci porovnania krajín V4 sme na druhej pozícii spolu s Českou republikou, avšak Poľsko nás predbehlo o celých 13 bodov a Ukrajina dokonca o 22 bodov. Zapojenie sa verejnosti v oblasti rozpočtového procesu je tak stále veľmi nízke, a to napriek zavedeniu web stránky rozpocet.sk, ktorá síce informácie poskytuje, ale neumožňuje priame zapájanie sa verejnosti. Mnohé pravidlá platné pre súčasný rozpočtový proces rátajú len s pasívnym zapojením sa samotných občanov. Aktívnejšie zapájanie by okrem lepšieho hodnotenia pritom prinieslo aj vyššiu mieru zodpovednosti, kontroly, a tým aj spokojnosti občanov, či ich vlastnej finančnej inteligencie prostredníctvom lepšieho poznania verejných financií.
Tretia časť hodnotenia „Open Budget Survey“ sa týka kontroly a dohľadu nad rozpočtovaním. Slovensko sa v tejto časti prepadlo o 4 body oproti stavu spred dvoch rokov a so svojimi 52 bodmi (zo 100 možných) zaostáva. Pri podrobnejšom pohľade však môžeme vidieť výrazne lepšie skóre v oblasti kompetencií vykonávaných Najvyšším kontrolným úradom, kde sme získali až 72 bodov. Podobne ako v roku 2017 sa odporúčania týkajú zavedenia jednoznačnejších kontrolných mechanizmov v oblasti otvoreného online zverejňovania dohľadu na rozpočtom a prehľadu hospodárenia s verejnými financiami.
Programové vyhlásenie vlády na roky 2020-2024 sa zaoberá aj oblasť transparentnosti a efektívnosti verejných financií. Viaceré záväzky priamo nadväzujú na výsledky hodnotenia a návrhy Open Budget Survey. Týka sa to napríklad plánu posilniť rozpočtovanie orientované na výsledky a informovanie o cieľoch verejných politík, či výraznejšie zameranie sa na skutočne fungujúce programové rozpočtovanie. Zaujímavo tiež vyznieva snaha o konkrétne zlepšenia vv pblasti rizpočtovej zodpovednosti.
Tieto a ostatné záväzky novej vlády umožňujú dúfať, že sa postavenie Slovenska v jednotlivých indikátoroch otvorenosti, transparentnosti a participácie rozpočtového procesu zlepší aj v budúcnosti. To ukáže až ďalšia správa OBS...
„Open Budget Survey“ realizuje Medzinárodná organizácia „International Budget Partnership“, ktorá nezávisle hodnotí otvorenosť a transparentnosť verejných financií na globálnej úrovni. Hodnotenia sú realizované na podklade podrobnej analýzy jednotlivých fáz rozpočtového procesu s prihliadnutím na metodiky Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a OECD. Od roku 2010 je súčasťou týchto medzinárodných hodnotení aj Slovenská republika.
