Dnes tento útvar MF SR posudzuje všetky investičné projekty nad 40 miliónov euro a všetky projekty v oblasti informatizácie nad 10 mil. euro
Tento politický zámer možno analyzovať z dvoch pohľadov. Jednak z hľadiska toho, čo vlastne tým lídri strán skutočne sledujú, ale tiež to otvára tému ohľadom dôveryhodného a udržateľného systému fungovania útvaru hodnoty za peniaze. Najprv sa pozrime na to, aký skutočný cieľ majú na pamäti politici, ktorí dnes pripravujú vládnutie. Sú dve možnosti. Buď chcú mať alibi pre svojich ministrov pre finančné riadenie ich rezortov v podobe akéhosi „certifikátu“ užitočnosti a efektívnosti akéhokoľvek výdavku nad 1 mil. euro pre politickú argumentáciu voči svojim voličom alebo si navzájom tak neveria, že chcú, aby na iniciatívu toho druhého, tretieho či štvrtého člena koalície sa pozreli vládni analytici. A potom je ešte tretia možnosť, a to, že nedôverujú ani sebe ani svojim ministrom a chcú sa istiť u vládnych analytikov pri využívaní verejných zdrojov. Pre nás občanov by v podstate mohlo byť prínosom v dôvere voči vláde, ak každý výdavok nad 1 mil. euro posúdia vládni analytici a dajú k nemu svoje odobrenie. Môžeme mať lepší pocit z toho, že sa s našimi peniazmi narába zmysluplne.
Ak by konečné rozhodovanie ministrov malo byť posunuté na vládnych analytikov, otvára to diskusiu o tom, ako by fungoval v praxi takýto systém. Takéto finančné riadenie štátu nie je totiž len o posilnení mandátu útvaru hodnoty za peniaze ako to v reakcii na toto nóvum tvrdí jeho šéf. Tento nový prvok v manažmente je o zmene riadenia rozpočtovej politiky na Slovensku. Dnes je útvar hodnoty za peniaze z právneho hľadiska taký istý organizačný útvar ako ktorýchkoľvek iný útvar na Ministerstve financií. Nemá z hľadiska právneho postavenia žiadne výnimočné postavenie. Menovanie a odvolanie jeho šéfa, prijímanie jeho pracovníkov sa riadi tými istými pravidlami ako aj menovanie a odvolanie šéfa hospodárskej správy. Takže, ak majú mať vládni analytici naozaj takéto právomoci a zodpovednosť, musí byť tomu adekvátny aj systém, v ktorom majú fungovať.
V prvom rade by to mal byť útvar podriadený výlučne vláde a nemal by byť integrálnou súčasťou ministerstva financií. Mal by to byť samostatný ústredný orgán štátnej správy a jeho šéf by mal byť menovaný vládou s obmedzenými možnosťami jeho odvolania. Okrem analýz vládnych výdavkov z pohľadu hodnoty za peniaze by mal prebrať aj kompetencie MF SR pri prognózovaní daňových príjmov a makroekonomických ukazovateľov. V takom prípade by vládni analytici naozaj zaberali celú šírku potrebnej analytickej činnosti a boli by naozaj nezávislí od všetkých ministrov. Vtedy to celé môže mať zmysel. Okrem toho tak, ako každá činnosť štátnych úradníkov, má byť pod kontrolou aj činnosť vládnych analytikov. V ich prípade by mala mať právo možno aj dnešná Implementačná jednotka zriadená pri Úrade vlády kontrolovať činnosť vládnych analytikov, pretože každý sa môže mýliť.
Aj keď by sa takáto vládna analytická agentúra vytvorila, naďalej je otázne, či by mala posudzovať každý výdavok štátu vrátane štátnych podnikov nad 1 mil. euro. Pri rozpočte verejnej správy, ktorý dosahuje stovky miliárd euro je otázka, či sú vôbec reálne kapacitné možnosti aj po navýšení počtu vládnych analytikov. Myslím si, že nie. Ministerstvá a štátne podniky robia tisíc operácií nad 1 mil. euro mesačne a posudzovať akýkoľvek výdavok je nezmysel. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy ako aj ďalšie zákony jednoznačne nehovoria o delení zodpovednosti za hospodárenie medzi ministrov, šéfov štátnych podnikova vládnych analytikov. Zodpovednosť je nedeliteľná a je urečená iba pre ministrov a najvyšších manažérov štátnych firiem. Pred touto zodpovednosťou nie je možné újsť ani alibistickými mechanizmami tohto druhu.
Ak by predsa len došlo k takémuto rozhodnutiu a nedošlo by k zmene právneho postavenia vládnych analytikov, títo štátni úradníci by sa stali figovým listom ministrov tejto vlády. A takáto pozícia by nebola pre vládnych analytikov dôstojná.
