Upozornil na to minulý týždeň napríklad aj Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), ktorý zverejnil výsledky kontroly pri nakladaní so štátnymi peniazmi v rezorte Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. NKÚ zistil to, čo všetci vieme a nielen pokiaľ ide o toto kľúčové ministerstvo. V podstate poukázal na to, že tí, ktorí sú zodpovední za hospodárenie so štátnymi prostriedkami, to robia dosť mizerne.
Ako inak možno totiž označiť fakt, keď v priebehu roka dôjde v podriadenej organizácii ministertva k navýšeniu rozpočtu na dvojnásobok oproti schválenému rozpočtu v parlamente, pričom v desiatkach prípadoch dochádza k upravovaniu už schváleného rozpoču?. Je možné označiť inak ako mizerné riadenie s verejnými financiami tiež fakt, že šéf jednej z podriadenej organizácie uzatvorí zmluvu s externým dodávateľom na niečo, na čo nemá v rozpočte peniaze? Uzatváranie opakovaných dohôd o vykonaní práce na činnosti, ktoré v popise práce majú interní zamestnanci alebo formálne uzatváranie kontraktov ministerstiev so svojimi podriadenými organizáciami, ktorým určujú, čo v rozpočtovom roku majú robiť, sú dnes už tak bežné prehrešky, že v podstate už takmer ani nikoho nezaujíma o tom hovoriť.
Dnes naozaj nie je ani tak podstatné na príklade ktorého ministerstva NKÚ dospel k zisteniam, že jeho štruktúra nie je efektívna a že jeho niektoré organizácie sú zbytočné, pretože ich činnosti sa často prekrývajú a že niektoré z nich môže vykonávať samotné ministerstvo. Podstatné je, že je to žiaľ typický príklad riadenia mnohých ústredných orgánov štátnej správy a ministerstiev. Pod nimi sa často skrýva neprehľadná pavučina rôznych organizácií so samostatným vedením, riadiacim aparátom, ekonomickými úsekmi a tak ďalej a tak ďalej. Na Slovensku máme tisícky takých organizácii.
V podstate od nástupu prvej dzurindovej vlády sa nepretržite, niekedy viac a niekedy menej hlasno, hovorí o potrebe “reorganizácie” ministerstiev, zrušenie mnohých ich podriadených organizácií. Urobili sa aj pozitívne príklady, či už v počte zamestnancov, lepšom nastavení riadiacich procesov, v pokusoch o zreorganizovanie podriadených organizácii aspoň v nejakom pozitívnom smere, avšak na celkovom systéme to stále nie je dostatočne vidno. Keď ešte dnes príde NKÚ s takýmito zisteniami o fungovaní podriadených organizácií jedného z ministertiev, je to dôkaz, že systém ako celok nefunguje. Žiaľ nefungujú dostatočne ani kontrolné mechanizmy, ktoré by nemohli, ak by fungovali, umožniť takýto dnešný nevyhovujúci stav.
Dnes nie je riešenie v tzv. procesných audítoch, ktoré by mali vykonať externé poradenské organizácie za obrovské peniaze. V súčasnosti už fungovanie ministerstiev vedia zmapovať ministri s využitím vnútorných personálnych zdrojov. Riešenie je v politickej vôli urobiť zmeny v riadení ministerstiev a ich desiatiach a stovkách podriadených organizácií. Na konci musí byť omnoho menej samostatných subjektov v riadení ministerstiev, menej pracovníkov a efektívnejšie riadiace procesy v podobe centralizácie tých činností, ktoré sa prekrývajú, vrátane obslužných činností, akými sú právne, či ekonomické podporné činnosti. V zrozumiteľnej reči, to znamená, prestať už toľko veľkodušne rozprávať o potrebe reorganizácie organizácií ministerstiev a personálnych audítoch a začať menej hlasne na tom naozaj pracovať.
