Poslanci majú v rukách kľúč ako zvýšiť kybernetickú bezpečnosť na Slovensku

Písmo: A- | A+

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky posunuli do druhého čítania návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti.

Obrázok blogu
(zdroj: TASR Martin Baumann)

S vládou SR sa zhodli na potrebe vylepšiť súčasnú legislatívu, aby vytvorili účinnejší mechanizmus pre ochranu účastníkov kybernetického priestoru pred jeho zneužitím na iné ako „ušľachtilé“ ciele. Áno, na prvý pohľad ide o logické rozhodnutie, avšak ak niekedy dvaja myslia na to isté, ešte to nemusí byť presne to isté.

Zvýšenie ochrany digitálneho priestoru je naozaj potrebné aj v dôsledku kybernetických útokov na informačné siete, vrátane verejného sektora, ktorého obeťou už bola neraz aj slovenská verejná správa. Počas pripomienkovania návrhu zákona zo strany odbornej verejnosti a súkromného sektora (ktoré v konečnom dôsledku zostali nevypočuté) totiž zaznel aj jeden kľúčový paradox. V prípade schválenia novely v súčasnej podobe by obchodné entity s rokmi skúseností v oblasti kybernetickej bezpečnosti boli posudzované inštitúciami, ktoré si svoju kybernetickej bezpečnosť stále len budujú. V ekonomicky rozvinutých krajinách sa pritom osvedčila dobrá prax, v ktorej verejný a súkromný sektor na kybernetickej bezpečnosti štátu spolupracujú, nie súperia. Podstatné preto je, aby represívne opatrenia štátu, ktoré majú svoju legitimitu zo zákona neohrozovali ekonomické slobody vyššou mierou, ako to je pre dosiahnutie cieľa potrebné. 

Obrázok blogu
(zdroj: TASR Jakub Kotian)

Je pravdou, že návrh tohto zákona prešiel v prvom čítaní aj hlasmi opozície, no v diskusii zazneli aj názory, že finálne znenie by malo byť podrobené odbornej diskusii. Možno teda očakávať, že poslanci parlamentu využijú čas, ktorý majú, na vylepšenie aktuálneho znenia tejto legislatívnej iniciatívy. Ideálnym cieľom by tak bolo efektívnejšie chrániť digitálne prostredie a zároveň mať na pamäti tiež ochranu ekonomických slobôd. 

Pred tým ako poslanci zdvihnú ruku za definitívne znenie novely zákona o kybernetickej bezpečnosti, mali by precizovať ustanovenia týkajúce sa posudzovania bezpečnostných rizík informačných systémov a sietí z pohľadu politických rizík. Je nemysliteľné, aby Slovensko čelilo čo i len minimálnemu riziku medzinárodných arbitrážnych konaní z titulu porušovania medzištátnych zmlúv o ochrane investícií, a tiež aby sa Slovensko zosmiešnilo na medzinárodnej diplomatickej scéne, keď bude vyraďovať podnikateľské subjekty na základe ich pôvodu. 

Je tiež mimoriadne dôležité, aby konanie Národného bezpečnostného úradu ako zákonom určeného štátneho orgánu bolo v súlade so správnym právom, ktoré je súčasťou slovenského právneho poriadku, čím by jeho konanie bolo predvídateľné a poskytujúce právnu ochranu dotknutých podnikateľských subjektov.

Je už len na poslancoch Ústavno-právneho výboru NR SR, ako aj Výboru pre verejnú správu SR a Výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý je gestorským parlamentným výborom, aby čas do polovice júna tohto roka využili na to, aby aj aktuálny návrh novely zákona o kybernetickej bezpečnosti bol zákonom, ktorý je v súlade s Ústavou SR a právnymi tradíciami Slovenska v oblasti správneho práva. O tom, ako tieto témy riešia iné členské krajiny EÚ, Nemecko, či Fínsko, sú známe. Je určite prospešné vziať si ponaučenie v dobrých aj v tých zlých skúsenostiach, a to ešte pred tým, ako by sme sa mali vydať na cestu zvýšenie nášho digitálneho priestoru cestou slovenskej „ľudovej slovesnosti“. 

Obrázok blogu
(zdroj: pixabay.com)
Skryť Zatvoriť reklamu