Schválený rozpočet na budúci rok možno charakterizovať jednoducho ako „našponovaný“. Bude nevyhnutné mesiac po mesiaci veľmi podrobne sledovať jeho plnenie a obrazne povedané ešte v čase pred naplnením jednotlivých rizík použiť pripravené opatrenia na ich elimináciu alebo prinajmenšom zmiernenie. O rizikách budúcoročného rozpočtu hovorí nielen Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj Európska komisia. Líšia sa akurát v odhadoch týchto rizík v rozpätí zhruba 500 mil. euro. Ak by sa riziká, ktoré napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá, mohol by rozpočet na rok 2019 skončiť v deficite na úrovni 0,7% HDP.
Čo je však omnoho viac dôležité, či budúci rok budeme mať príjmy vyrovnané s výdavkami je odpoveď na otázku, či nastavené fiškálne a rozpočtové opatrenia vytvárajú záruku, že vývoj slovenského rozpočtu je zo strednodobej a dlhodobej perspektívy udržateľný. Inými slovami, či od roku 2019 budú vlády dumať už iba nad tým, o koľko by mal byť prebytok rozpočtu vyšší ako ten z minulého roka. Obávam sa, že odpoveď na túto otázku dnes nemôže dať nikto, kto je pri plnom vedomí, pozitívnu bez podmienok.
Paradoxne na tej istej parlamentnej schôdzi, kde parlament dal zelenú ukončeniu vytvárania ďalších deficitov rozpočtu, rozhoduje o zastropovaní odchodu veku do dôchodku s následkami vo výške mínus 138 mld. euro, ktoré sa odzrkadlí na verejnom dlhu a tým aj na deficite rozpočtu v horizonte ďalších desiatok rokov. Tak to aspoň odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Na udržateľnosť verejných financií bude naďalej vplývať aj zdravotníctvo, ktorého riziká možno identifikovať už rok po plánovanom vyrovnanom rozpočte v sume okolo 200 mil. euro. Aktuálne odĺžovanie nemocníc totiž neznamenalo ukončenie omeškania platieb nemocníc, tie sa zadlžujú naďalej. Revíziam úhrad za lieky sa Ministerstvu zdravotníctva naďalej nedarí v takom rozsahu ako očakávajú predpoklady rozpočtu už na budúci rok. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. utiekla vďaka naplneniu ozdravného plánu „hrobárovi z lopaty“, avšak budúci rok je hospodárenie tejto inštitúcie, ktorá hospodári s podstatnou časťou všetkých peňazí v zdravotníctve opäť s výkričníkom.
Vývoj nedaňových príjmov, hospodárenie obcí, miest a vyšších územných celkov tiež vyvolávajú obavy z naplnenia predpokladov s ktorými ráta rozpočet na rok 2019. A podstatné je tiež to ako sa bude vyvíjať z dlhodobej perspektívy vývoj ekonomiky v eurozóne a vo svete.
Slovensko počas finančnej krízy v roku 2009 ukázalo, že je veľmi zraniteľné od vonkajších ekonomických šokov. V štruktúre hrubého domáceho produktu, na ktorom je postavená naša ekonomika sa odvtedy nič prevratné neudialo v prospech výraznejšej diverzifikácie. Vždy sme automobilová veľmoc, závislá od toho, či a v akom objeme kupujú zahraničné trhy autá vyrobené u nás. A už vieme, že keď je kríza, autá sú tie prvé z priemyselných komodít, pri ktorých spotrebitelia odkladajú svoje pôvodné rozhodnutia ich kúpiť na neurčito.
Je vskutku dobrou správou, že vláda a parlament chce mať budúci rok vyrovnaný rozpočet. Dôležitejšie však bude, aby sa k tomuto záväzku prihlásila verejná moc aj v budúcich rokoch a hlavne, aby kvôli tomu aj robila potrebné opatrenia, pretože dobrý ekonomický vývoj, vďaka trhom našich odberateľov, v budúcnosti už nemusí stačiť.
