29.6.2018 piatok
Okolo 12 hodiny opúšťame s čistým svedomím kancelárie. Čo sa nestihlo dorobiť počká :-) Doma zbalíme posledných pár potrebných a možno aj nepotrebných vecí a o 13:30 vyrážame za novými dobrodružstvami a zážitkami. Voľba auta padla na Peugeot 4007 obutého do AT pneumatík - dodáva to viac istoty pri jazde cez diery na cestách a necestách.
Smerujeme zo Stupavy najkratšou cestou do Dobšinej, kde navštívime a vyjeme kamarátku. Po večeri pokračujeme ďalej na východ a kamarátka do práce ... spravodlivosť musí byť :-). Prespať sme sa rozhodli na Dukle, presne pod vyhliadkovou vežou parkujeme cca o 21:00. Je zima a mrholí... Stretávame tu jedného sympatického "šialenca" na bicykli, ktorý sa len potešil, že nás tam vidí a že nebude tam nocovať sám. On rozkladá stan a my zaliezame do auta.
Tento deň sme najazdili 525 km.
30.6.2018 sobota
Budíme sa okolo 7 h pri miernom mrholení a 12°C. Trošku sa potúlame okolo pamätníka, pozrieme si starú vojenskú techniku (tanky, lietadlo...), ešte "zablúdime" k Údoliu smrti, kde prebiehali kruté boje.
V jednej dedinke zablúdime k starému drevenému kostolíku, ktorý je možné po dohode s pánom od vedľa si prezrieť. No so starým pánom sme sa nedohodli, lebo bol pobúrený, že sme tak skoro prišli (bolo tesne pred deviatou ) a on ešte nestihol vypiť raňajšiu kávu. Tak sme kostolík videli len zvonku ...
Presúvame sa do Svidníka, lebo sme akosi pozabudli zobrať v hotovosti peniaze. Vyberáme z bankomatu a vydávame sa na hraničný prechod do Poľska. Cesta Poľskom ubehne celkom rýchlo a na hraniciach medzi Poľskom a Ukrajinou sme už o 11:30 a stojíme a stojíme a čakáme a čakáme... a nič sa nedeje a ani šóra sa nehýbe... Mirka si prelezie dozadu auta a ešte si v kľude pospí. Hranice opúšťame až okolo 15:25.
Smerujeme do mesta Ľvov, kam dorazíme cca o 17:45 už miestneho času (časový posun o +1 hodinu). Podarí sa nám v centre zaparkovať, potúlame sa po meste a dáme si veľmi chutnú večeru. Je to veľké a zaujímavé mesto, oplatí sa vidieť. Ľvov je najväčšie mesto západnej Ukrajiny. Historické centrum mesta je zapísané v UNESCO.
Po večeri opúšťame mesto Ľvov a už smerujeme do Černobyľu. Spať chceme najviac 100 km pred Černobylom. Cesta je hodne rozbitá a čím viac sa blížime k Černobyľu stretávame čoraz menej aut a v noci už ani auto... Parkujeme niekde v lese pred Černobyľom, tma je naozaj tma a nikde ani nohy ... Ukladáme sa vzadu v aute spať...
Za tento deň sme najazdili 740 km, celý deň bolo chladno a aj mrholilo... a že leto...
1.7.2018 nedeľa
Budíme sa okolo 6:00 na budík, vonku je zima a prší. Cestou sa zastavíme na raňajky a preskúmaváme ľudoprázdne dedinky pred zónou. Pri vstupe do zóny sme už okolo 8:00 a máme čas, lebo sprievodkyňa podľa pokynu agentúry má prísť až okolo 10 h. Mirka si zase prelezie dozadu auta, kde si pospí a ja driemem na prednom sedadle. Okolo 10 h sa začínajú pred vstupom do zóny objavovať prvé Mercedesy Sprinter s turistami. Zoznamujeme sa s našou sprievodkyňou a po kontrole na vstupe do zóny nastupujeme do "nášho" Mercedesu. Okolo 10:50 vyrážame na prehliadku Černobyľu, radaru DUGA a mesta Pripjať.
Výstavba jadrovej elektrárne V.I. Lenina v Černobyle začala v roku 1970. Súčasne sa v blízkosti mesta postavilo satelitné mesto Pripjať a po spustení prvého reaktora v roku 1977 bolo mesto Černobyľ osídlené 14 000 obyvateľmi. Územie svojimi dopravnými spojmi - autobusmi, vlakmi a loďami - sa stalo regionálnym centrom s veľkými vyhliadkami. Plány sovietov týkajúce sa elektrárne v Černobyle boli rozsiahle - mala sa stať najväčšou jadrovou elektrárňou na svete s 12 reaktormi, každý s výkonom 1000 MW.
Nehoda jadrovej elektrárne V. I. Lenina v Černobyle sa stala 26. apríla 1986. Výbuch nastal vo štvrtom bloku elektrárne v Černobyle, ktorá sa nachádza iba 120 km od hlavného mesta Ukrajiny, Kyjeva a blízko hraníc s Bieloruskom. Od výbuchu sa už elektráreň nevolala po velikánovi V. I. Leninovi :-)
Prvá naša zastávka v zóne je pri jedinej soche na Ukrajine V.I. Lenina. Túto sochu nemohli Ukrajinci odstrániť, lebo našťastie, či bohužiaľ sa nachádza v Černobyle. Kúsok od nej sa nachádza "Ulička smútku", ktorá je vytvorená z tabuliek s názvami obcí z okolia Černobyľu, ktoré dôsledkom kontaminácie buď zrovnali zo zemou alebo boli úplne opustené. Odtiaľ sa presúvame k vrakovisku strojov a techniky, ktorá pracovala na znižovaní následkov výbuchu. Stojíme pri pamätníku hasičom a záchranárom, ktorí boli nasadení v prvej línii pri hasení požiaru. Na výročie tragédie v Černobyle sa tu k prejaveniu úcty a k spomienke stretávajú hasiči z celého sveta.
Z Černobylu sa presúvame k radaru "Duga" (rusky: Дуга) - bol to sovietsky radarový systém dlhý 0,5 km a na výšku 155 m, využívaný ako súčasť systému včasnej protiraketovej výstrahy. Stavebné práce na radare Duga-3 boli zahájené v prísnom utajení v prvej polovici sedemdesiatych rokoch. Černobyľ mal dodávať energiu potrebnú k masívnemu výkonu, ktorý sa po zapojení blížil 10 MW. V túto dobu už celý projekt zhltol 14 tisíc ton oceli a prišiel na 7 miliárd rubľov.
A presúvame sa do mesta Pripjať, ktoré bolo v tom čase modelovým mestom sovietskej vlády. Mesto bolo postavené v roku 1970 pre pracovníkov jadrovej elektrárne a ich rodiny. Pripjať mala všetok luxus moderného mesta - železničnú stanicu, prístav, nemocnicu, školy, kino, hotel, plaváreň a dokonca aj zábavný park.
Dnes je zakázané vstupovať do zóny, s výnimkou bývalých obyvateľov, ktorí navštevujú cintoríny alebo osoby s povolením, napríklad turistov a pracovníkov. Približne 150 osôb (väčšinou dôchodcov) stále žije v tejto uzavretej zóne a všetci tu žijú na vlastné riziko. Okrem týchto obyvateľov tu pracuje okolo 3000 pracovníkov, ktorí sú v špeciálnom režime a starajú sa o samotnú černobyľskú zónu a elektráreň. Elektráreň v Černobyle je od roku 2000 úplne odstavená.
Niekoľko tisíc pracovníkov pokračovalo aj vo výstavbe nového sarkofágu, ktorý bol dokončený v roku 2018.
Uzavretá zóna v Černobyle je synonymom pre tragédiu a najväčšiu nehodu v oblasti jadrovej energie na celom svete. Po viac ako 30 rokoch sa stáva miestom nádeje. Je to jediné miesto na svete, kde sa dá vidieť a cítiť silu prírody, kde je možné vidieť, ako matka Príroda môže zachrániť človeka. Celá 30 kilometrová oblasť sa v roku 2016 stala prírodnou rezerváciou. Nájdete tu veľa voľne žijúcich živočíchov, ktoré nie sú bežne vidieť inde v Európe a žijú spoločne; vlci, jelene, diviaky, korytnačky, bobry a dokonca aj divé kone.
Ukrajina chce zachovať dedičstvo Černobyľu ako turistického miesta pre celý svet. Černobyľská zóna a Pripjať sa menia na prírodné múzeum obdobia Studenej vojny.
Okolo 17:30 po kontrole vychádzame zo zóny, lúčime sa so sprievodkyňou, sadáme do auta a smerujeme do Kyjeva, hlavné mesto Ukrajiny. Cestou sa zastavíme na obedo-večeru, môžeme si vybrať čo len chceme z toho čo si vezieme...
Máme rezervovaný hotel Ukrajina priamo v centre Kyjeva. Trba sprchu, nech zo seba zmyjeme rádioaktívny prach z Černobylu :-) Okolo 19:50 sme už ubytovaní, auto parkujeme na stráženom hotelovom parkovisku. Večer ešte vyrážame na prechádzku do ulíc Kyjeva.
Celý deň bolo zima ± 16°C, občas aj mrholilo a nepríjemne fúkalo.
Tento deň sme najazdili niečo cez 234 km
Celá fotogaléria : https://photos.app.goo.gl/sfwFMs7J2FMv7sKg6
