Mojou ambíciou v tomto blogu je pomenovať jednoduchšie opatrenia, ktoré by mohli vylepšiť súčasný volebný systém. Analyzovanie možnej zmeny volebného systému z pomerného na väčšinový, či zmiešaný je príliš komplikované, lebo si to vyžaduje diskutovať o úplných detailoch zmien, ako napríklad, koľko volebných obvodov s koľkými kandidátmi sa stanoví, ako by sa vyhodnocovalo hlasovanie s podobne. Naproti tomu, pomenovať a argumentmi podoprieť vylepšenia súčasného systému je relatívne jednoduché, v parlamente ľahšie priechodné a môže priniesť zaujímavý pokrok vo volebnom systéme.
Moje návrhy, ktoré by mohli vylepšiť súčasný volebný systém sú nasledovné:
1. Pri každom kandidátovi na hlasovacom lístku bude uvedený názov strany (ak bude nominovaný stranou a je súčasne aj jej členom) alebo slovo nezávislý.
2. Maximálny počet prednostných hlasov (krúžkov) na jednom hlasovacom lístku sa zvýši na 10 (oproti súčasnému počtu 4).
3. Zruší sa volebná kaucia.
4. Do volebného systému sa zavedie antipreferenčné hlasovanie. Volič bude môcť znevýhodniť kandidáta tým, že poradové číslo „zakrížikuje" (anti-krúžky=krížiky). Celkový počet získaných krížikov kandidáta sa odpočíta od počtu krúžkov a až podľa výsledného počtu krúžkov sa prihliada na zmenu poradia kandidáta na kandidačnej listine pri prideľovaní mandátov. V prípade, že kandidát celkovo dosiahne záporný počet krúžkov (získa viac krížikov ako krúžkov), kandidát sa zaradí na koniec kandidačnej listiny strany. Presné poradie kandidátov sa určí podľa počtu antipreferenčných hlasov tak, že kandidát s najvyšším počtom hlasov krížikov bude v poradí na poslednom mieste kandidátky. Maximálny počet krížikov na jednom hlasovacom lístku môže byť 5.
5. Každý volič dostane s hlasovacími lístkami strán a koalícií navyše ešte jeden špeciálny hlasovací lístok s textom „nedávam hlas žiadnemu politickému subjektu". Tieto hlasy (ďalej antihlasy) sa budú vyhodnocovať ako odovzdané platné hlasy a teda aj samostatne počítať. V prípade, že celkový počet antihlasov nedosiahne 5% z celkového počtu odovzdaných platných hlasov, pri prideľovaní mandátov sa na tieto hlasy neprihliada. V prípade, že 5%-ná hranica sa dosiahne, pridelí sa počet mandátov rovnakým spôsobom, ako sa prideľuje politickým subjektom. Avšak pridelené mandáty z titulu antihlasov zostanú v parlamente neobsadené. Národná rada SR bude mať presne o tento počet menej poslancov.
6. Ak jedna strana (hosťujúca) kandiduje na kandidátke inej strany, počet kandidátov hosťujúcej strany nesmie presiahnuť 20% celkového počtu kandidátov na kandidačnej listine, inak sa táto kandidátka automaticky preklasifikuje na kandidátku koalície. Členovia politickej strany nesmú kandidovať ako nezávislí kandidáti. Za nezávislého kandidáta sa považuje kandidát, ktorý aspoň pol roka pred termínom konania volieb nebol členom žiadnej politickej strany.
Dôvody na zavedenie vyššie spomenutých návrhov:
1. Volič dostane na hlasovacom lístku informáciu o kandidátovi, či kandiduje ako nezávislý, alebo ako stranícky kandidát s uvedením konkrétnej strany. Toto platí aj v prípade, ak jedna strana kandiduje na kandidátke inej strany. Teda, ak napríklad na kandidátke „žltej" strany, bude kandidovať „fialová" strana, potom pri menách kandidátov „žltej" strany, bude uvedená skratka „žltej" strany a pri menách kandidátov „fialovej" strany bude skratka „fialovej" strany.
2. Ukazuje sa, že maximálny počet prednostných hlasov (krúžkov), čo je dnes číslo 4, je nedostatočný. Volič s 10 prednostnými hlasmi lepšie ovplyvní obsadzovanie mandátov konkrétnymi kandidátmi voleného politického subjektu, ako doteraz.
3. Súčasná výška volebnej kaucie 16 596 eur neodrádza rôzne diskutabilné politické subjekty od kandidatúry vo voľbách (Kandiduje rekordných 26 subjektov). Navyšovanie kaucie by obmedzovalo demokratickú súťaž strán vo voľbách. Zrušenie kaucie uľahčí novým stranám vstup do volebného procesu (nebude to o peniazoch, ale ideách). Obmedzovanie účasti diskutabilných politických subjektov vo voľbách by malo byť dosahované iným spôsobom ako kauciou. Napríklad podmienením podania kandidačnej listiny odovzdaním aspoň jednej výročnej správy politického subjektu na Ministerstve vnútra, čo by znamenalo, že ide o fungujúci politický subjekt.
4. Novozavedený inštitút, prideľovania krížikov kandidátom, umožní voličovi vyjadriť vo voľbách jeho vôľu, že ktorého kandidáta nechce vidieť v parlamente a krížikom ho môže odsunúť na koniec kandidátky. Opäť sa zvýši vplyv voličov na prideľovanie mandátov konkrétnym preferovaným kandidátom voleného politického subjektu. Takto sa zvýši lojalita voličov k strane a teda aj stabilita politickej scény na Slovensku. Počet krížikov je o polovicu menší ako počet krúžkov z toho dôvodu, aby sa znížil dosah rôznych manipulatívnych negatívnych kampaní (i vnútrostraníckych) sústredených na kandidátov.
5. Vhodením hlasovacieho lístka nedávajúceho hlas žiadnej strane môže volič vyjadriť svoju nespokojnosť s politickou reprezentáciou ako celkom. Túto nespokojnosť musí vyjadriť aktívne a to tým, že musí ísť voliť. Pre politické strany bude konzekvenciou, z nespokojnosti voličov, nižší počet poslancov v parlamente. Na schválenie ústavného zákona bude naďalej potrebné mať 90 poslancov a na hlasovania vyžadujúce kvalifikovanú väčšinu bude stále potrebné mať 76 poslancov. Nízka volebná účasť už nebude nahrávať stranám vo voľbách, budú musieť získavať vyšší počet hlasov, aby dosiahli 5%-nú hranicu na vstup do parlamentu. (Alternatívne vyjadrovanie nespokojnosti prázdnou obálkou dáva možnosť manipulovať s výsledkami volieb.)
6. Definovanie 20%-nej hranice počtu kandidátov jednej strany na kandidačnej listine inej strany sprehľadní pravidlá tvorby koalícií.
***********************************************************************************************************
Vzhľadom na to, že kandidujem ako nezávislý na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, považujem za dôležité upozorniť, že tento blog vyjadruje môj osobný postoj, a preto môže, ale nemusí byť v súlade s postojmi iných ľudí na našej občianskej kandidátke. V mnohých a hlavne zásadných názoroch sa všetci na kandidátke zhodujeme, sú však názory, v ktorých odmietame hrať falošnú hru na názorovú jednotu a otvorene priznávame aj názory rozličné. Túto skutočnosť však nepovažujeme za niečo, čo nás rozdeľuje, ale skôr za niečo, čo nás vzájomne obohacuje pri hľadaní cesty k pravde.
***********************************************************************************************************
