Ficových zbytočných 100 dní

Ficov neohrabaný niekedy až primitívny štýl spôsobil viacero neistôt a obáv v rôznych kruhoch spoločnosti. Vo finančných kruhoch to spôsobilo nadmerné kolísanie meny a zvyšovanie úrokov oproti štandardným stavom vo volebnom období.Fico je autoritatívny politik, čo nedokazuje nič lepšie ako zaobchádzanie s ministrom financií Počiatkom. Ešte pred vyslovením dôvery vláde sa pokúšal Počiatek formulovať svoje predstavy. Po viacnásobných opravách (či skôr verejnom znemožnení) jeho názorov Ficom, už Počiatek zvolil nejasný slovník, ktorý sa odvoláva väčšinou na kolektívne rozhodovanie vo vláde a na potreby rôznych analýz. Z ministra financií s ekonomickým vzdelaním, ktorý má za chod krajiny prakticky možno ešte väčšiu zodpovednosť ako predseda vlády, sa stal nesvojprávny človek, závislý na predsedovi vlády, ktorý nemá ekonomické vzdelanie. Ak sa rozbijú štátne financie, tak v štátnom sektore nastane kríza, keďže nebudú peniaze na potrebné činnosti. Toto sa automaticky odrazí aj v súkromnom sektore. Otázka teda znie, dokedy sa nechá Počiatek fackovať Ficom, alebo inými slovami, kedy podá demisiu?Pochybností okolo zdravotného stavu Fica, vyvoláva jeho ostatné vyhlásenie po prijatí štátneho rozpočtu vo vláde. Citát z novín znie: "Vláda je absolútne presvedčená, že za 3 mesiace urobila pre ľudí podstatne viac, ako 2 predchádzajúce vlády za 8 rokov."Toto nemôže vysloviť človek so zdravým rozumom. Možno Fico má krátku pamäť a rovnako aj mnohí jeho voliči, ale ja si ešte pamätám roky spred 1998. Investície a zamestnanosť neprišli sami od seba. Vtedy podniky krachovali, prepúšťalo sa vo veľkom. Bežný občan nemal šancu si vziať z banky úver a splácať ho. Štátne financie boli rozbité, a štát si požičiaval za úroky, ktoré dnes už hádam nemajú ani všelijaké splátkové systémy. Raz si štát požičal za ohromujúci 40%-ný úrok! V zahraničí sme boli ignorovaný a hovorilo sa o nás ako o diere v Strednej Európe. A mohol by som pokračovať aj ďalej.Nech voči Dzurindovým vládam máme akúkoľvek averziu, nie je možné bohorovne tvrdiť to čo tvrdí Fico. Však doteraz neprijali ani jeden vážnejší zákon. Dokonca ešte aj štátny rozpočet nemusí skončiť tak „dobre“ ako to vyzerá po schválení vo vláde! Parlament s ním môže narobiť divy. Pri jeho schvaľovaní sa ukáže autorita Fica, aj keď disciplínovanosť poslancov Smeru bude asi skôr z eufórie z volebného víťazstva a z toho plynúceho Ficovej glorioly. Čas a hlavne Ficove zaváhania (ktorých sme už mohli byť svedkami) budú znižovať silu jeho slova. Proste niečo zastaviť, pokaziť, zničiť sa dá aj za pár hodín, ale niečo začať, postaviť, obnoviť je už na dlhšie.Fico aj po voľbách ďalej podnecuje v občanoch Slovenska tie najhoršie ľudské vlastnosti, akou je závisť. Ako? Napríklad vyšším zdaňovaním „milionárov“. Reálnosť jeho predstavy sa krásne odzrkadlila vo vývoji tohto sľubu. Z progresívnych daňových sadzieb sa stala odpočítateľná položka, z milionárov sa stala bežná stredná vrstva. A prečo? Lebo ho už asi okolie presvedčilo, že ak zavesí vyššie dane na skutočných milionárov, tak jeho veľká reforma bude na smiech, keďže do rozpočtu donesie len zopár miliónov. Takže teraz to nastavili tak, aby v médiách mohol prezentovať plnenie sľubov a aby to malo aj nejaký zmysel. To ho už nezaujíma, že milionári (ktorých má aj vo svojej sociálnej vláde) tých pár korún môžu oželieť, ale strednej vrstve niekoľko tisíc korún môže chýbať. Je smiešne, keď za milionára sa považuje človek, ktorý často ani v hrubom nezarobí milión korún ročne, nieto ešte v čistom!Takto vyzerá Ficova pomsta na strednej vrstve za ich vyššie vzdelanie, šikovnosť, náročnú duševnú prácu a ich o 10-20 tisíc vyšší príjem. Ich hnev môže byť Ficovi ukradnutý, však aj tak volili Dzurindu. Pokým si však budeme závidieť úspech, dovtedy zostaneme chudobný národ.Podľa politológov robí Fico nesprávnu politiku. Zobral to zo zlého konca. Na začiatku vládnutia má realizovať náročné, nepopulárne kroky a na konci volebného obdobia len dolaďovať, ktoré zvyšujú preferencie. Už dnes kroky vlády naznačujú, že väčšina vážnejších sľubov sa nesplní. Avšak očakávania jeho voličov sú prehnané, takže čakajú na výraznejšie zlepšenie svojej sociálnej situácie. No voľných peňazí v rozpočte bude stále menej a nárokov stále viac. Z tohto plynie jedna moja veľká obava: klamanie a manipulácia so štatistikami! V poslednom čase sa rozmáha manipulácia, alebo dokonca klamanie cez štatistiky. Grécko prijalo euro na základe nepravdivých štatistík štátneho rozpočtu, v Česku vychádzajú na povrch informácie o oveľa vyššom zadlžení štátu než uvádzali štatistiky. Dokonca aj štatistiky s korektnými číslami môžu značne pokriviť skutočný stav. Pes je zakopaný v metodike. Napríklad vo vysnívanom sociálnom Švédsku je podľa štatistík okolo 6%-ná nezamestnanosť. No v tejto štatistike nie sú zahrnuté obrovské množstvá občanov. Ľudia na rekvalifikačných kurzoch, práceneschopní zo zdravotných dôvodov, nespolupracujúci s úradmi práce, ženy v domácnosti a pod. Proste bez práce je podľa odhadov až 20% práceschopných Švédov.Aj za Dzurindu boli vylepšovania štatistík a ich interpretácia podľa potreby, ale obávam sa, že ak sa Ficovi nebude dariť a čísla budú zlé, tak napriek tomu, že sa z čísiel nenajeme (ako tvrdí Fico), začne ich jeho vláda výrazne prispôsobovať svojim potrebám. Jeho populizmus a súčasné náznaky ovplyvňovania rôznych regulačných úradov, zvyšujú pravdepodobnosť toho, že sa k tomu uchýli.Keďže Fico je ambiciózny človek, tak iste má túžbu niečo dosiahnuť, čo bude späté s jeho menom. S Mečiarovým menom je späté obdobie nazvané mečiarizmus, čo nie je lichotivé, ale aspoň niečo. S Dzurindom bude spätý vstup do NATO a EÚ. Aká výzva ostala Ficovi? Euro! V dohľadnej budúcnosti je práve zavedenia eura na Slovensku najväčšia výzva, ktorá sa zapíše do jeho histórie. Nemožno očakávať, že Slovensko bude v nejakom dôležitom parametri naj. Za vlády Fica nebudeme najbohatší, nebudeme mať najvyššie platy a pod. Ani sa nepredpokladá nejaký významný čin, ktorým by sa Slovensko zviditeľnilo a bol by vhodný zápisu do našej histórie. Euro je jediná jasná výzva, avšak pre Fica aj veľmi problematická. Vyžaduje si to rozumnú a dosť šetrnú hospodársku politiku štátu. Fico má dve možnosti. Buď sa stane ten, ktorý priniesol Slovensku euro, alebo má šancu sa stať v roku 2010 opäť premiérom. Ak si totiž zvolí euro, tak bude musieť držať výdavky pod kontrolou a môže zabudnúť na rozhadzovačné sociálne sľuby. A toto mu veru slovenský voliči spočítajú vo voľbách. Ibaže by začal dezinformačnú vojnu voči vlastnému obyvateľstvu a voliči by namiesto nesplnených sľubov mali hlavu plnú nebezpečenstva z vykorisťovania zamestnancov kapitalistami, zdražovania, rozpredávaním štátu, či nebezpečnej maďarskej národnostnej menšiny. Ale toto by zas nebolo nič nové. Už si také niečo k svojmu menu pripísal jeden politik pred ním. Volal sa Vladimír Mečiar.