Pre mňa hlavnou správou z povolebného vývoja je Ficova bezradnosť. Okovy záväzkov voči sponzorom nebol schopný preťať a je to vidieť. Mená Peter Kažimír, Ján Richter, Ján Počiatek, Dušan Čaplovič, či Martin Glváč, alebo Ľubomír Jahnátek, sú pre mňa prejavom flekov za „zásluhy" a nie zárukou odbornosti kandidátov. Často ani zasvätení novinári a analytici netušia, čo vlastne noví ministri chcú presadzovať. Veď ani nemôžu, lebo ani niektorí budúci ministri netušia, o čom vlastne je ich nový rezort. Fico nemohol vyskladať vládu odborníkov, ktorí by mali aspoň nejakú šancu vybudovať pre občanov akési istoty, ktoré v kampani toľko sľuboval. A to aj keby chcel. V strane totiž nemá žiadnych veľkých odborníkov a vládu nemohol poskladať z nestraníkov, preto jediné, čo mohol vo svojej bezradnosti urobiť, bolo poskladať vládu biznisu. Takáto vláda nemusí niesť zodpovednosť za svoje činy. Jej ministri si bez obáv nájdu fleky vo firmách svojich mecenášov.
Inak je zaujímavé, že Fico chápe to, že dlhy strany voči sponzorom sa splácajú, ale nejako už nerozumie faktu, že aj dlhy štátu sa musia splácať. Aký to paradox.
Keďže v SMERe je asi priveľa záujmových skupín a asi ani Fico netuší ako ďaleko sú schopní zájsť nominanti skupín pri budovaní sociálneho štátu, tak vymyslel absurdnosť vo forme tieňovej vlády. Tieňový minister z jednej skupiny bude kontrolovať oficiálneho ministra z druhej skupiny. Avšak sponzori SMERu sú skúsení obchodníci, ktorí si uvedomujú, že vnútrostranícka vojna prináša hlavne straty a nie zisk, kvôli ktorému sú prisatí k SMERu, preto som presvedčený, že sa veľmi rýchlo dohodnú. No je dosť možné aj to, že tieňová vláda je len divadlom pre médiá a voličov, lebo minister i tieňový minister budú z rovnakej stajne. Ale to je skôr otázka na politických analytikov, ktorí sledujú prepojenia biznisu a politiky.
Samozrejme, Fico sa už teraz pripravuje na hádzanie svojich nezdarov na iných. Aj ústretovosť voči opozícii má za cieľ (o.i.) pripraviť nato pôdu. Okrem Ficových signálov, ja som sa zmenil, už som demokrat a so mnou už môžete vládnuť v budúcnosti, ponúkané kontrolné posty môžu byť aj pascou pre opozíciu. Ak sa opozícia bude ďalej hádať o zbytky funkcií, kam by niektoré strany mohli upratať aspoň niekoľkých svojich verných, môže sa to tým stranám vypomstiť. Straníckou nomináciou preberú za kontrolné úrady dané strany zodpovednosť, čo umožní Ficovi hádzať svoje kauzy na opozíciu. Podľa Fica budú neschopní a kvôli zlyhaniam pri kontrolnej činnosti aj spoluzodpovední za smerácke kauzy. A keďže Fico má kvalitne prepracovaný marketing, túto tému veľmi dobre predá hlavne svojim voličom. Z jeho strany to bude len otázkou úspechu propagandy, nie pravdivosti faktov.
Ďalším znakom Ficovej neschopnosti robiť politiku poctivo je jeho alibistický výmysel, ustanoviť tzv. Radu solidarity. Na jednej strane potrebuje mať pod kontrolou hlavne odborárov a cirkev, možno cez radu si ich dokonca zaviazať a na druhej strane v ťažkých témach alibisticky zatiahnuť do diskusie tieto záujmové skupiny aj s firmami. Presne podľa prastarého príslovia, rozdeľuj a panuj. Nech sa zamestnávatelia a odborári hádajú medzi sebou. Ak sa nedohodnú, Fico vstúpi do ich sporov, ktoré im vymyslel a bude vystupovať ako zmierlivý prvok. On bude ten dobrý, ktorý rieši spory s tým, že raz sa prikloní na jednu stranu, a inokedy na druhú, aby sa obe strany cítili zaviazané, a teda nerobili problémy. Ak by aj Ficovi riešenia nevyšli, bude sa odvolávať na široký konsenzus, či akýsi kompromis z Rady solidarity a jednoducho verejnosti oznámi, že ani „elita" národa nič lepšie nevymyslela, tak čo chce volič odo neho. Proste to zvalí na radu. Samozrejme túto výhovorku použije až potom, keď výhovorky na opozíciu by už nezaberali. Však to poznáme z časov prvej Ficovej vlády.
Ale aby som nebol len negativistický, skúsim nájsť aj niečo pozitívne na Ficovej vláde. Ak pán Borec v kresle ministra spravodlivosti bude borec a ešte tento rok sa mu podarí legálne odstrániť Harabina zo súdneho systému Slovenskej republiky, vykoná veľké verejné dobro. Koniec koncov SMER to Slovensku dĺži.
Na záver môžem vysloviť len nádej, že Ficovi čo najdlhšie vydrží budovateľský entuziazmus sľubovaných istôt, pri ktorých nenarobí veľké škody a čo najneskôr sa jeho politika preklopí do fázy betónovania SMERu do štruktúr štátu. Dúfam, že do najbližších volieb nestihne stvrdnúť, aby sa ľahšie rozbíjal.
