Za váhaním SDKÚ je isto aj prehováranie Ivety Radičovej, aby zobrala kandidatúru, hoci ju ona opäť jasne odmietla . Pán Frešo si asi neuvedomuje, že aj keby sa nakoniec prezidentkou stala, nedokáže ju ochrániť pred brutálnymi útokmi SMERu, ktoré nepochybne prídu a to si asi pani Radičová uvedomuje. Už totiž raz pani Radičovú zlomili a isto to nechce zažiť opäť. Boli to ľudia z SDKÚ, ktorí ju ako prví mali podržať, keď sa s ňou smeráci nemaznali, no robili opak, tak prečo by sa mala domnievať, že teraz to bude inak? Kde máme my občania záruku, že pani Radičovú opäť nezlomia? A to časoch, keď Ficovo vládnutie stále viac pripomína mečiarizmus! Zlomený prezident by bol mimoriadne nepriaznivou správou pre ďalší vývoj na Slovensku.
Keďže SDKÚ kandidátov KDH nechce podporiť a Radičovú asi tiež nepresvedčí, no chcela by postaviť vlastného a súčasne aj zvoliteľného kandidáta, minimálne by mala pre neho získať podporu aj iných strán. S Mostom a KDH samozrejme rátať nemôže, preto jej jedinou šancou pre získanie širšej podpory, je participácia na primárkach, na konanie ktorých vyzvala prednedávnom OKS. Samozrejme kandidát SDKÚ by ich musel vyhrať. Ak by sa SDKÚ pripojila ku kladnej reakcii SMK na primárky, zvýšila by sa pravdepodobnosť, že aj Lipšicova NOVA by sa pripojila k iniciatíve a aj SaS by mohla svojho kandidáta Petra Osuského prihlásiť do primárok. Ibaže by nominácia Osuského bol len marketingovým ťahom SaS a zvoliteľnosť kandidáta by ich vlastne ani nezaujímala, prípadne osobné animozity SaS voči Nova by boli prisilné. Ak by sa primárky realizovali, vzišiel by z nich jeden kandidát, strany zúčastňujúce sa primárok by víťazovi vyjadrili jasnú podporu a pomohli by mu s prezidentskou kampaňou, potom v prezidentských voľbách by takýto kandidát, s podporou OKS, SDKÚ, SMK, SaS a NOVA, mal výraznú šancu uspieť. Navyše by Frešo oveľa ľahšie získal Radičovú na svoju stranu, ak by ju požiadal o otvorenú podporu pre kandidáta. Usmievavá Radičová vedľa Freša s logom SDKÚ v pozadí by mohlo preferenčne pomôcť aj samotným percentámSDKÚ, hoci víťaz primárok by nemusel byť vôbec z SDKÚ. A už vôbec nie je potrebné presviedčať, že volič by dostal konečne dôkaz, že pravica sa vie spojiť za niečo prospešné pre Slovensko a vie potlačiť svoje osobné a partikulárne záujmy. Ak primárky strany mediálne zvládnu, ich preferencie by mohli porásť bez toho, aby kanibalizovali percentá ostatných strán z primárok. Samozrejme to by už nemuselo platiť o percentách KDH a Mostu.
