December 2016, FIFA MS Klubov, semifinále medzi Kashimou Antlers a Atleticom Nacional. Historicky prvé použitie systému VAR (z angl. Video Assistant Referee), ktorého úlohou je pomáhať hlavnému rozhodcovi pri robení kľúčových rozhodnutí. Futbal sa v posledných rokoch neuveriteľne zrýchlil a aj napriek svojej tvrdohlavej a často konzervatívnej povahe, sa nástupu technológii neubránil… Z každého rohu na neho počuť samú kritiku. Je však oprávnená? Skutočne zabíja VAR futbal? Je to koniec futbalu a športu aký poznáme?
V prvom rade systém videorozhodcu sa v ostatných športoch používa už dlhodobejšie. Či už sa jedná o hokej, basketbal alebo aj samotné rugby. Pre každý šport to bola neľahká výzva, s ktorou sa dokázali vysporiadať. Niekde to išlo prirodzenejšie a rýchlejšie, inde pomalšie. Každopádne videorozhodca sa ujal a v týchto športoch pôsobí úspešne dodnes. Občas sa mu nevyhnú chyby, avšak pozitíva jasne prevažujú nad negatívami. Futbal zaspal dobu. Systém videorozhodcu zaviedol oficiálne až od roku 2018 po úspešnom použití na MS v Rusku. To je ďaleko neskôr ako jeho konkurencia. Napr. NHL prvýkrát začala využívať video už v roku 1991! Americký futbal dokonca ešte 6 rokov predtým! Niet preto divu, že sa VAR vo svojich začiatkoch borí s problémami, veď to sa dialo aj pri ostatných športoch, akurát, že mnohé z nich už majú tento proces aklimatizácie úspešne za sebou, nakoľko s ním začali podstatne skôr.
Po MS Klubov sa odhodlali k zavedeniu systému VAR aj dve top ligové európske súťaže, a to Serie A a Bundesliga. Prvé kolá sezóny to nebolo nič jednoduché, mnohé rozhodnutia a samotná procedúra pripomínali chaos a divák ich niekedy nevedel pochopiť. Na druhej strane začali výrazne prispievať k väčšej férovosti, ubudlo simulovanie, nesprávne posúdené situácie. Po prirodzene ťažšom rozbehu všetko vyzeralo viac než len pozitívne. Postupne si divák i hráč na VAR zvykli. O rok neskôr sa pridala aj La liga a Ligue 1. Česká liga dokonca predbehla Premier league, aj keď VAR používala iba na vybraných zápasoch, nakoľko jeho používanie je technicky i finančne náročné. Každopádne pekná snaha, ktorá neskôr uľahčila českým rozhodcom cestu do LM. Premier league zaviedla systém VAR ako posledná z top 5 líg. Napriek tomu sa jeho používanie stalo terčom kritiky, mnohokrát oprávnenej. V Anglicku si nedali povedať a de facto spravili z videorozhodcu hlavného rozhodcu, nakoľko sa hlavný nešiel pozrieť na monitor, ale iba počúvol rozhodnutie videa. Od tohto prístupu si PL sľubovala rýchlejšie robenie rozhodnutí. Opak bol pravdou, a preto sa od ďalšej sezóny priklonili k oficiálnym odporúčaniam FIFA a IFAB a monitor za postrannou čiarou sa začal používať. Druhá sezóna bola hneď oveľa lepšia. Doteraz si však ľudia v Anglicku nezvykli na jeho používanie a víkend čo víkend čelí kritike. Napriek tomu je nutné konštatovať, že je prínosom pre každú ligu, ktorá ho zaviedla. Percentuálna úspešnosť rozhodnutí a najmä tých rozhodujúcich zápasy išla exponenciálne hore.
IFAB nespí a vývoj systému ďalej pokračuje. Už po pár sezónach prišlo k zavedeniu 3D čiary na posudzovanie postavenia mimo hry. Ďalej na minuloročných MS v Katare sme si mali možnosť pozrieť ako fungujú polo-automatické ofsajdy. Systém sám vyhodnotil, či sa hráč nachádza v ofsajdovej pozícii, čo ušetrilo kopu čas, pretože videorozhodca nemusel manuálne ťahať čiary, stačilo iba, aby toto rozhodnutie skontroloval a informáciu následne posunul hlavnému rozhodcovi. Tohtoročné MS Klubov v Maroku prišli s ďalšou novinkou. Rozhodca oznámil rozhodnutie aj prostredníctvom svojho mikrofónu, tak, aby aj diváci na štadióne a pri televíznych obrazovkách mali možnosť pochopiť, prečo dané rozhodnutie prijal. Táto novinka je len v testovacej fáze a musíme si počkať, či sa následne schváli a bude nasadzovaná aj do najvyšších súťaží.
Či sa to niekomu páči alebo nie, VAR tu s nami v nejakej podobe bude už navždy. Pozitív je stále viac ako negatív, aj keď tak sa to niekedy nemusí zdať. Futbal pôjde s dobou a je to tak len dobre. Jasné, kontroverzné rozhodnutia budú prichádzať, ale to súvisí s často nie úplne jasnými pravidlami, ktoré obsahujú tzv. šedé zóny a subjektívnym výkladom každého rozhodcu. Aj VAR tvoria len ľudské bytosti, a preto sa chyby budú objavovať. Bude ich však podstatne menej, ako keby bol hlavný rozhodca odkázaný len sám na seba.
