Takže ako sa spoľahlio vytočiť?
Pomôcky:
jeden dobre rozbehnutý počítač
funkčné internetové spojenie
nespoľahlivý informačný systém cez ktorý sa plánujeme prihlásiť na cvičenia
a v neposlednom rade viera, že všetko dobre dopadne
Postup:
Toto všetko necháme dobre odležať a v pravý čas sa snažíme márne pripojiť na server.
Až sa nám to po desiatich úsmevných minútach plných nadávok, trieskania po stole a rozhadzovania všakovakých vecí po celej miestnosti podarí, môžeme sa skúsiť zapisovať na jednotlivé predmety.
Keďže máme pokyny dopredu prečítané, ako máme postupovať, klikneme na predmet a čakáme, čo to bude robiť.
Po ďalších príjemných 20 minútach plných už zhnusenia a nedôvery, ba priam strachu, že sa nám to opäť nepodarí a 50 neúspešných pokusov otvoriť stránku predmetu, pošleme prosbu kamarátovi, aby to spravil za nás. Jeho správa, že sa napojil bez problémov nás príjemne oblaží a dostaví sa príjemný a povedzme si rovno, že zbytočne predčasný pocit, že možno nakoniec všetko dopadne tak, ako sme si to dnes v noci vysnívali.
No našťastie sa nemusíme tešiť príliš dlho, pretože onedlho dostaneme od kamaráta správu, že niekto predsa len nebol taký informovaný ako my a posledný predmet v skupine ktorú sme si na začiatku vybrali nám obsadil.
Tak a teraz to príde. Áno to je on, ten pocit, ktorý nám teraz koluje v žilách, chuť niečo zničiť, rozmlátiť, niekomu rozbiť ústa alebo aspoň zlomiť ruku, proste taká neodolateľná chuť príjemne si zrelaxovať telo udieraním do steny alebo nejakého iného tvrdého predmetu..A kričať, revať z plných pľúc, ako môže byť niekto takýž neskutočne dobrý, že nám obsadí termín, ktorý už je určený len pre nás, jupí..
K...A NEMÔŽU SA VŠETCI UŽ KONEČNE NAUČIŤ ČÍTAŤ TIE SK...NÉ POKYNY???!!!!!
