Ráno o pol ôsmej vo štvrtok som stál pripravený v nutnom obleku, saku, kravate, koseli a voni, ktorá ma oblečie na našej skvelej fakulte. Začali banálne rozhovory s kolegami, ktoré mali úroveň detí v škôlke, ale to bolo možno nervozitou.
Potom nastali krušné okamihy, keď prišla komisia a nahnala nás ako sliepočky do miestnosti, kde nás čakalo akademické peklo - obhajoby. Po úvodnej reči predsedu komisie som zistil, že som na rade hneď v prvej skupine a srdiečko mi okamžite poskočilo radosťou, tlak sa zvýšil asi na 130 na 180. Hodinu som musel sedieť a dívať sa na mojich šikovných kolegov, kým prišiel na psa mráz a musel som sa postaviť k 10 minútovej prezentácii o tom, čo som robil celý rok, vyložiť 76 strán textu a kopu za všetkým sa skrývajúcej práce, ktorá bola v podstate neviditeľná. Navyše Sahara v ústach, spôsobená nedostatkom vody počas poslednej hodiny spôsobila, že namiesto zvučného a krásneho hlasu, aký sa mi vždy malebne rynul z úst sa ozýval len akýsi škrekot postreleného vrabca...
Aj keď som všade známy svojim "salámovým" postojom k niektorým veciam, predlžovať štúdium a platiť krásnych 800€ za dorábanie bakalárky sa mi veľmi nepozdávalo a tak mi začalo byť mierne horúco a srdce som mal vyššie ako v krku. 10 minút prezentácie prebehlo ako voda, otázky komisie boli miestami viac vtipom ako realitou a mal som to za sebou.
Keď som sa o 2 a pol hodiny neskôr dozvedel, že mám D, zrodil sa zo mňa poloboh, Atlas, ktorý si konečne môže dať voľno, spadla zo mňa všetka tiaha sveta a ja som vedel, že som konečne voľný. Vlastne sa tak cítim doteraz:) Neuveriteľne krásny pocit, mať to za sebou. Konečne BlbeC, konečne mi všetci môžu vykať:D Konečne môžem spraviť všetko, na čo som posledné mesiace nemal čas.
Prečítať si zvyšné časti Temnej Veže, nemusieť pri počítači sedieť celú noc, nemusieť nič programovať, písať technické dokumentácie. Stretnúť ľudí, ktorých som rok nevidel, pozdraviť Domii, ísť Lucke na svadbu, prečítať si obľúbené blogy, pozrieť si dobrý film, ísť len tak do parku a sledovať hrajúce sa malé deti.. Jednoducho myslieť len na príjemné veci a ostatné hodiť za hlavu. A keďže už som poloboh, konať zázraky a všade zlepšovať svet:D
