
Predstavte si normálne sobotné popoludnie, nákupné centrá plné ľudí a ja s tatkom si to šinieme do miestneho hypermarketu, pretože práve majú lacné pivko, takže basička na ochutnanie je nutná. Pri vstupe sa prechádza okolo takých veľkých detektorov, ktoré zapíjajú pri každej príležitosti, keď sa niekto pokúša kradnúť, všetko očami aj ušami pozorne sleduje miestny SBS-kár, v ruke vysielačka, za pásom streľná zbraň. Ja, ako tradične sa vyberiem, že idem po vozík, keď sa náhle ozve jasný a hlasný hlas môjho otca, ktorému ešte stihol pridať aj karhavý tón:
"Dnes nekradni!!"
Samozrejme, oči všetkých okolidúcich sa obrátili na mňa, ale keďže poznám svojho otca, tak som sa len pousmial a povedal, že keď si to tak želá, tak dnes teda nebudem...
Ďalší príbeh sa odohral jedného pekného dňa v Čechách, keď sme spolu s rodičmi a ich kamarátmi išli do tamojšieho hostinca (pozn. autora - krčma 4. cenovej skupiny:) ... Nejak sa po par pivach a bujarej oslave dostali k rozhovoru, že ako mu tí jeho synovia podrástli, na čo on s prehľadom vyhlásil, že otec nie je nikdy istý..S bratom sme sa nenechali zahanbiť a celý večer sme mu slušne vykali a nazývali ho otčímom. Odmenou nám boli prekvapené a zároveň obdivné slová jedného jeho kamaráta:
"Dobře si je to naučil."
Keď už som pri tých krajinách českých, tak mi nedá nespomenúť si na časy, kedy sa ešte na hraniciach ľudia tvrdo kontrolovali. Vždy nám všetkým skontrolovali pasy a potom sa spýtali obligátnu otázku, či máme niečo na preclenie.. Mali ste vidieť ich prekvapivé tváre, keď im otec s kľudom angličana poveda, že nič, až na tých pár kíl heroínu, čo máme v kufri.. Svetlým okamihom je, že doteraz nás nikto na hraniciach nevyzliekol a neskúmal, či bol jeho výrok pravdivý. Ale letieť by som s ním asi nechcel:)
A na záver mi nedá nespomenúť príbeh o električke. Keď bol ešte takto mladý a mal na hlave viac vlasov, dostal jedného sparného letného odpoludnia nápad. Spolu s kamarátom nastúpili do električky. Chvíľu sa viezli, a potom kamarát povedal nahlas môjmu otcovi:
"Co to máš na botě, nebude to hovno?"
Reakcia môjho otca iste mnohých ľudí v električke prekvapila.. Siahol na topánku, zotrel časť neznámej hmoty z topánky a strčil si prst do úst.
Následne z neho vyšlo:
"Ano, je to hovno, máš pravdu".
Myslím že nikto v električke netušil, že to bola pripravená horčica:)