Politik by sa mal stretávať s ľuďmi. A nielen stretávať, mal by ich vedieť aj vypočuť. A nielen vypočuť, mal by aj pochopiť čo a prečo mu to hovoria. A mal by vedieť podať ruku ako prejav úcty a pochopenia.

Bol som na predvolebnom stretnutí v Banskej Bystrici. Stretával som sa s ľuďmi, ale nielen na zhromaždení, ale priamo v uliciach, tam, kde bývajú, kde žijú svoje životy. Vtedy sa dozviete oveľa viac a povedia vám to oveľa úprimnejšie ako na oficiálnych stretnutiach. A počúval som, čo mi hovoria:
Hovoria o tom, že z Bystrice mladí ľudia odchádzajú. Nielen do Bratislavy, ale častejšie ďalej, do zahraničia za prácou, za príležitosťami. A rodičia zostávajú doma sami, starnú a majú obavu ako prežijú jeseň svojho života. Na svoje deti sú hrdí, pretože mnohí sa v cudzine dokázali presadiť. Ale sú smutní, lebo sú tak ďaleko.
Hovoria o tom, že zdravotne postihnutí ľudia to majú ťažké. Nielen kvôli svojmu handikepu, ale preto, že aj majú príjmy, z ktorých aj zdravý človek ledva vyžije. Nieto ešte postihnutý. Hovoria o rozbitých cestách, ktoré sú pre nich neprekonateľnou prekážkou, o nepochopení v štátnych inštitúciách, o vydelení zo spoločnosti. A o tom, že nikoho to nezaujíma.
Hovoria o všadeprítomnom strachu o strate zamestnania. V meste, kde najväčšími zamestnávateľmi sú nemocnica a univerzita. Nové pracovné príležitosti a nové investície akoby sa ich mestu vyhýbali. Každé prepúšťanie potom znamená zdĺhavú a komplikovanú cestu za hľadaním novej práce. Ak je vôbec možné nájsť novú príležitosť.
Vďaka týmto stretnutiam chápem ako by mal štát fungovať. Možno by títo ľudia mohli mať oveľa viac na výplatnej páske, keby nebolo predražených CT-čiek, dohodnutých obchodov, schránkových firiem a nikdy nedoriešených korupčných káuz. Možno potom by aj starostlivosť o starých občanov mohla byť taká, že budú žiť zmysluplný život aj keď ostanú sami.
Vďaka týmto stretnutiam sa čoraz viac utvrdzujem v presvedčení, že politika by mala byť viac o systémovom riešení problémov, ktoré trápia ľudí a menej o prekáračkách a hádkach v parlamente.
Ale to by sa museli politici chcieť stretávať s ľuďmi aj na ulici, počúvať ich a rozhodovať v ich prospech. A podať im ruku s pochopením a úctou.
Ak sa vám blog páči, podporte ho na vybrali.sme.sk.
Ilustračné foto: MindBlockerCC BY-SA 3.0