a)B. Krpelec daroval v roku 1935 Slovenskému národnému múzeu v Martine sekerku s tuľajkou a uškom: ústie má nesúmerne, zobákovité, vykrojené a boky hranené, patina jemná, žltavozelenkavá, dĺžka 10cm. Bližšie nálezové okolnosti nie sú známe.
Uloženie: pôvodne v SNM v Martine, nateraz v Šarišskom múzeu v Bardejove.
b) Podľa T.Weisza v roku 1950 našli v Beloveži pri lámaní kameňa bronzový depot, v ktorom boli dva rovnaké sekeromlaty a rozličné ozdoby. Jeden zo sekeromlatov získal T.Weisz od nálezcu J. Jurča pre múzeum v Prešove, druhý si prisvojil istý občan z Petrovian a vzal ho so sebou do Čiech- tento predmet je nezvestný. Po drôtených ozdobách, ktoré nálezca pohodil, našiel T. Weisz pri obhliadke náleziska len stopy patiny, , ozdoby boli údajne vo veľmi chatrnom stave.
Miesto nálezu prezrel autor s T.Wieszom 12. augusta 1966. Nachádza sa na husto zalesnenom ostrohu Vrchu( kóta 409,5) asi 15-20m nad cestou vedúcou do Beloveže a asi 825 m na SSV od križovatky tejto cesty s cestou Bardejov- Giraltovce. Svah vrchu strmo klesá k ceste a ľavému brehu potoka, prítoku Tople. Kameňolom vo svahu vrchu bol malý a len krátko používaný , nálezca bral odtiaľ materiál pravdepodobne na stavbu domu.
Ťažký sekeromlat s kotúčovitým obuchom, zakončeným kužeľovitým tŕňom, má dlhú, valcovitú, nálezcom čiastočne poškodenú vysokú tuľajku, zdobenú na zachovanej spodnej časti dvojitým plastickým prstencom, a úzke, ľahko nadol ohnuté a smerom k ostriu pozvoľna sa rozširujúce rameno, opatrené okrajovými lištami. Ostrie je mierne oblúkovité, spojenie ramena s obuchom na tuľajke vytvára strieškovitý výstupok, časť medzi tuľajkou a kotúčom je kužeľovitá, kotúč je klobúčkovitý. Patina jemná, hladká, tmavozelená: dĺžka 28,3 cm. Bývalé Krajské múzeum v Prešove, teraz Múzeum Slovenskej republiky rád, kde je predmet uložený, kúpilo ho od J. Jurča.
Zdroj: 60 rokov Šarišského Múzea v Bardejove(kniha)
