Novelizovaný Zákonník práce nie je najliberálnejším, aký sa prijať dal, ale až na niektoré ustanovenia bude posunom k väčšej slobode a flexibilite zmluvných vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Odborári majú predstavu - čím prísnejší zákonník práce prijmeme, tým lepšie pre zamestnancov. V dnešnom príspevku Vám štatisticky dokážem, že pravda je úplne iná - čim menej zákonník upravuje, tým je v danej krajine nižšia nezamestnanosť.
The Heritage Foundation zostavuje Index ekonomickej slobody, ktorý je ukazovateľom nakoľko jednotlivé krajiny možno považovať za ekonomicky slobodné a vhodné na podnikanie(čím menej daní a regulácii, tým slobodnejšia krajina). Hodnotí jednotlivé štáty sveta podľa slobody podnikania, obchodu, fiškálnej zodpovednosti, vládnych výdavkov, miery korupcie, finančnej a investičnej slobody a tiež dnes pre nás zaujímavou slobodou pracovného trhu. Sloboda pracovného trhu predstavuje hodnotenie miery regulácie v oblasti pracovného práva(zohľadňujú sa viaceré kritéria ako pomer minimálnej mzdy k priemernej mzde, maximálny pracovný čas, zložitosť ukončenia pracovného pomeru a pod.) – 0 bodov znamená, že vzťahy riadi takmer výhradne zákon, 100 bodov znamená väčšiu slobodu dojednania podmienok pracovného pomeru.
Keďže odbory nesúhlasia s uvoľnením regulácie a liberalizovaním niektorých ustanovení(tŕňom v oku je hlavne úprava súbehu výpovede a odstupného), rozhodol som sa preskúmať otázku, či existuje spojitosť medzi prísnosťou regulácie a mierou nezamestnanosti.
Ok, takže poďme k metodike. Vybral som si 36 krajín, ktoré možno považovať za vyspelé(nebudeme porovnávať reguláciu afrických krajín s USA či krajinami EÚ), zoradil som ich od tých, čo majú najmenej prísne regulácie(majú viac bodov v hodnotení slobody pracovného trhu) po krajiny s najviac prísnymi zákonníkmi práce. Z hodnotenia som vylúčil ako štatistické odchýlky 3 krajiny s najmenšou nezamestnanosťou(Singapúr 3 %, Holandsko 3,4 %, Južná Kórea 3,6 %) a 3 krajiny s najväčšou nezamestnanosťou(Španielsko 18 %, Litva 17,1%, Chorvátsko 16,1%). Zvyšných 30 krajín som rozdelil na dve polovice, tj. prvá polovica – krajiny s voľnejšou úpravou pracovného práva a druhá polovica – krajiny s prísnejším pracovným zákonodarstvom. Uvedomujem si, že nezamestnanosť ovplyvňuje príliš veľa faktorov, ale snažil som sa nájsť spojitosť, či existuje nejaký všeobecný trend medzi mierou regulácie a mierou nezamestnanosti.
Krajiny s voľnejšou pracovnoprávnou úpravou | miera nezamestnanosti v %(zdroj: Heritage) | hodnotenie slobody pracovného práva |
USA | 9,6 | 95,7 |
Austrália | 5,6 | 92,2 |
Dánsko | 6 | 92,1 |
Nový Zéland | 6,1 | 89,2 |
Švajčiarsko | 4,4 | 87,8 |
Hong Kong | 5,3 | 86,2 |
Kanada | 8,3 | 81,7 |
Japonsko | 5,1 | 81,1 |
Rakúsko | 4,8 | 78,2 |
Írsko | 11,9 | 77,5 |
Česká republika | 6,7 | 77 |
Cyprus | 5,3 | 71,4 |
Belgicko | 7,9 | 71 |
Spojené kráľovstvo | 7,6 | 71,2 |
Maďarsko | 10 | 67,7 |
miera nezamestnanosti spolu | 104,6 % |
priemerná nezamestnanosť krajín s liberálnejšou úpravou - 6,97 %
krajiny s prísnejšou pracovnoprávnou úpravou | miera nezamestnanosti v % | hodnotenie slobody pracovného práva |
Izrael | 7,6 | 64,3 |
Rusko | 8,4 | 62,9 |
Slovensko | 12 | 61,5 |
Poľsko | 8,2 | 61,2 |
Island | 7,2 | 60,7 |
Brazília | 8,1 | 57,8 |
Lotyšsko | 13,7 | 55,6 |
Švédsko | 8,3 | 54 |
Francúzsko | 9,4 | 51,4 |
Nórsko | 3,2 | 45,8 |
Taliansko | 7,8 | 44,4 |
Slovinsko | 5,9 | 41,8 |
Fínsko | 8,2 | 41,4 |
Nemecko | 7,5 | 40,6 |
Portugalsko | 9,6 | 34,7 |
miera nezamestnanosti spolu | 126,1 % |
priemerná nezamestnanosť krajín s prísnejšou úpravou - 8,4 %
Zistenia prekvapili aj mňa - krajiny, ktoré majú menej regulácii pracovného práva majú v priemere až o 1,4 % nižšiu nezamestnanosť ako krajiny s prísnejšími zákonníkmi práce. Potvrdzuje sa trend - viac slobody v pracovnom práve znamená viac práce pre ľudí.
