Určite si každý z nás aspoň raz za život kladie otázku: Načo som tu? Čo sa stane potom? Ako to všetko vzniklo a prečo to tak je? Človek v dnešnom svete dokáže činiť v minulosti nepredstaviteľné veci, ale ako vidíme nedokážeme odstrániť zlo. Existuje mnoho stovák filozofií, smerov a prúdov, ktoré sa snažia urobiť človeka lepším, ukázať mu ako žiť a čo robiť. Podstata človeka sa nezmenila od staroveku až podnes. Ľudia sa naďalej hnevajú, nenávidia, vraždia a vedú vojny. Keďže som kresťan, ktorý verí v biblické princípy, tak by som to vyjadril myšlienkou, ktorú vyslovil Ježiš:
Evanjelium Marka 7: 21 - 23
21 Lebo z vnútra z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky,
22 cudzoložstvá, smilstvá, vraždy, krádeže, lakomstvá, nešľachetnosti, lesť, nestudatosť, zlé oko, rúhania, pýcha, bláznovstvo.
23 Všetky tieto zlé veci vychádzajú z vnútra a poškvrňujú človeka.
Ľudia v dnešnom svete často nevedia, čo majú robiť. Snažia sa žiť si svoj život, väčšina ostatních vecí ich nezaujíma, sú ľahostajní. Drvivá väčšina ľudí hľadá len svoj prospech, ako sa mať lepšie, ako mať viac peňazí, byť zdraví, zabaviť sa, len málokto hľadá nejaký vyšší zmysel života, prečo vlastne na Zemi sme a existujeme? Či je to len tak alebo sme pre niečo stvorení? Určite tento filozofický prístup k svetu je omnoho lepší, ale ani ten nie je pravý. Z filozofie sa môže človeku „zatočiť“ hlava. Prázdne rozumovanie nikde nevedie. Filozofovaním a „racionálnym uvažovaním“ sme dospeli k tomu, že svet vznikol evolúciou. Aj keď nastáva otázka, je to naozaj tak? Veľká skupina vedcov seriózne sa zaoberajúcich otázkou vzniku sveta už dávno zavrhla evolúciu ako absolútne nerealistickú teóriu vzniku sveta, a preto dá sa tvrdiť, že myslieť si, že svet vznikol cez evolúciu nie je nič iné ako viera – viera v to, že tak komplikovaný a zaujímavý svet vznikol náhodou - veľkým treskom. Mnoho vedcov uznalo, že musí existovať nejaký superintelekt, ktorý vytvoril tento svet, niektorí sa dokonca odvážili povedať, že tým superintelektom je Boh. On nie je len nejaká filozoficko-teologická substancia ani výplod ľudskej fantázie.
Viera v Boha dokáže dať človeku zmysel života. Aj ľudská viera dokáže obrovské veci. Vierou, že sa dá zostrojiť rýchly pohyblivý stroj, Henry Ford vynašiel auto. Vierou, že bude človek lietať, bratia Wrightovci zostrojili lietadlo. Vierou, že sa dá dostať do vesmíru, sa to ľudstvu aj podarilo. Všetky tieto dovtedy nepredstaviteľné veci sa človeku podarili len vďaka tomu, že dokázal veriť v to, čo bolo predtým nemožnné. Takýto priekopníci histórie často boli nazývaný vo svojom okolí bláznami, ale oni napriek tomu verili vo svoje presvedčenie.
Všetky tieto prípady len potvrdzujú pravdivosť biblie, aj keď sa to človeku môže zdať smiešne, ale je to tak:
Epištola sv. Pavla Židom 11:1
A viera je podstatou toho, na čo sa človek nadeje, presvedčením o veciach, ktoré sa nevidia
Evanjelium sv. Marka 9:23
Ale Ježiš mu povedal: Ach, to ak môžeš! Všetko je možné veriacemu!.
Každý človek má svoje ideály, svoje presvedčenie a nepochybne aj svoje svedomie, to všetko tvorí vieru. Ak konáme zlé veci, malo by sa v nás ozvať svedomie. Svedomie je akýsi vnútorný hlas, ktorý nám šepká, či konáme spravodlivo alebo nespravodlivo, správne alebo nesprávne, morálne alebo nemorálne, dobre či zle. Ľudia, ktorí pravidelne odvrhujú hlas svojho svedomia, môžu si ho úplne pošliapať až tak, že nebudú absolútne vedieť rozoznať správne od zlého. Môžeme vidieť, že ľudia aj napriek tomu, že cítia, že nerobia dobre, aj tak to robia. Nikdy by sme preto nemali poslúchať svoje žiadosti, ktoré nás nútia konať zlo, ale keďže z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, je veľmi tažké proti tomu bojovať. To vyjadril aj apoštol Pavol:
Rimanom 7:
15 Lebo čo robím, neuznávam; lebo nerobím toho, čo chcem, ale činím to, čo nenávidím.
18 Lebo viem, že neprebýva vo mne, to jest v mojom tele, dobré. Lebo chcenie leží pri mne, ale robenia dobrého nenachádzam,
19 lebo nečiním dobrého, ktoré chcem, ale to zlé, ktorého nechcem, to robím.
20 Ale ak činím to, čoho nechcem, nerobím toho už viacej ja, ale to robí hriech, ktorý prebýva vo mne.
Pavol jednucho vyjadril, že je pre človeka, velmi ťažké konať dobré. Môžeme vidieť, že aj v deťoch je hriech, s ktorým sa už rodia - napríklad sa začnú biť o hračku – to sú zárodky závisti. Každý z nich chce mať viac až tak, že zaútočí na druhého. Závisť spravidla prechádza do nenávisti, preto by sme si mali vážiť už to, čo máme. Nepochybne človek má mať sny a vízie, ale je potrebné, byť pri ich naplňovaní trpezlivý. Nie je dobré siahnuť k nečestným metódam aj keď sa javia ako omnoho jednoduchšie a rýchlejšie, dostupňejšie a ľahšie. Ľuďom sa práve takéto nečestné skutky často „prepečú“, ale ja verím, že Boh je spravedlivý a nakoniec každý dostane svoju odplatu za to, čo robil.
Vrátim sa opäť k viere, mnoho učencov a vzdelancov bolo hlboko veriacími ľudmi, to dokazuje, že viera nie je len pre naivných a neracionálne uvažujúcich ľudí. Blaise Pascal, slávny fyzik a matematik vyjadril: „Posledným krokom rozumu je uznať, že nekonečne veľa vecí ho presahuje. Len slabý rozum nedospeje k tomuto poznaniu. A keď ho presahujú veci prirodzené, čo potom, keď ide o nadprirodzené.“ Vyjadril známy verš, že iba vierou sa dá pochopiť zmyslami veci nepostrehnuteľné. Pascal sa ďalej vyjadril, že: „nespoznal som Boha filozofov ani teológov“, čo znamená, že viera sa opiera o Bohom zjavené slovo – biblické texty, ktoré nie sú len výtvorom fantázie ľudí, ale slovami, ktorými Boh chce hovoriť ku nám. Keď niektorí človek chce žiť bez Boha je to len na jeho škodu. Niekto si možno povie ja som dobrý človek, viera je pre tích zlích, ale ešte aj Ježiš povedal: „Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh. A jestli chceš vojsť do života, zachovaj prikázania.“ Pritom on mohol kludne s čistým svedomím sa nazvať dobrým, pretože ako sa ďalej píše on jediný nezhrešil. Ďalej je napísané: „Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej“ – znamená to, že každý človek potrebuje Boha.
Ako ste už učite z kontextu pochopili, že viera nie je len istá konfesionálna príslušnosť, ale je to postoj srdca či vnútra človeka. Nejde mi o to, aby sa všetci ľudia nazývali kresťanmi len preto, lebo je to teraz moderné a hovoríme si kresťanská Európa. Ale na mieste je otázka: Sme naozaj kresťanská Európa? Učenia tradičných cirkví často sú v protiklade s bibliou a každý isto vie zhodnotiť koľko zla napáchalo fanatické náboženstvo, ktoré neznesie žiadnu „konkurenciu“ názorov, je to zvláštne, že niekto dogmaticky požaduje,
aby každý veril tak isto a ak s tým nesúhlasí, tak ho musí za každú cenu prinútiť. Preto som hlboký zástanca kresťanského liberalizmu – dopriať každému, čo najväčšiu mieru slobody, aby mohol sám rozhodnúť o svojom živote. Biblické učenie sa nesmie nikomu vnucovať nasilu, to Ježiš ani apoštolovia nikdy nechceli. Kto sa s tým vnútorne stotožní je to pre jeho dobro, ale kto nie nech si žije slobodne v spoločnosti. Negatívne vnímam dnešný trend v spoločnosti, že sa presadzuje čo najväčší svetový mier a bezpečnosť, nie že by nebol potrebný ale môže sa to stať nebezpečnou ideologickou zbraňou k svetovláde, čo môže v budúcnosti veľmi obmedziť slobodu vierovyznania a presvedčenia. Tieto pojmy znejú veľmi ušlachtile, ale v skutočnosti môžu znamenať teror. V rámci bezpečnosti pred svetovým terorizmom, každý človek bude preverovaný. Už v dnešnej dobe sa dajú veľmi ľahko odpočúvať telefóny, na diaľku kontrolovať obsah počítačov, zavádzajú sa a skúšajú čipy na ľuďoch, ktorými možno kontrolovať, kde sa nachádza. Všetky tieto inovácie nepochybne môžu slúžiť k všeobecnému prospechu, ale ak sa dostanú do nesprávnych rúk, môžu radikálne ohroziť základné ľudské práva a slobody. Je zaujímavé sledovať pohyby v Európskej únii, prečo sa niektoré politické sily tak veľmi snažia celú správu centralizovať a upevniť či zaistiť pre ňu väčšie právomoci. A práve Európska únia môže byť cestou aj k ideologickému ovládnutiu Európy cez temné náboženské sily, ktoré ovládali aj stredovek, kedy napríklad bolo zakázané čitať bibliu. Možno sa to niekomu javí ako smiešne a bizardné, ale z histórie vidno prípady, kedy sa demokracie zvrhli na totalitné režimy, čo by pre človeka v dnešnom svete v 21.storočí znamenal obrovský krok späť. A preto vyzývam všetkých aby ste aj vy tomu neprispeli svojou ľahostajnosťou.
Verím, že človek v dnešnom svete potrebuje biblickú vieru, aby dokázal žiť plnohodnotný život bez trápenia, bolesti a len jedine viera ho dokáže urobiť lepším. To je posolstvo biblie pre dnešného človeka.
