Možno si poviete, že som veľmi mladý, aby som Vás poučoval o tom, ako mať alebo nemať dlhy. Áno, nemusím sa síce starať o rodinu, tým pádom nemusím platiť nájomné, plyn, vodu, elektrinu, rôzne účty a pod. Avšak tiež mám svoj príjem a svoje výdavky. Od rodičov mám zabezpečené bývanie, stravu, oblečenie a pod. K príjmom môžem zaradiť výnosy z môjho občasného podnikania a z rôznych „brigád.“ Ale to je teraz vlastne nepodstatné. Každý má svoje príjmy a svoje výdavky. Dôležité je, aký je rozdiel medzi nimi. Môžu nastať tri rôzne situácie a to, že rozdiel je kladný, záporný alebo príjmy a výdavky sú v rovnováhe. Ak chceme mať viac peňazí, dá sa to dosiahnuť dvoma spôsobmi a to: 1. zvýšime príjmy a po 2. znížime výdavky. Zvýšiť príjmy je väčšinou tá ťažšia možnosť, preto je potrebné vychádzať z momentálnej ekonomickej situácie a tým pádom znížiť výdavky. Treba rozlíšiť z toho, čo míňame, či to skutočne potrebujeme. Uvediem príklad: namiesto stravovania v reštauráciách si navaríme niečo doma a to si zabalíme a zjeme v práci alebo keď si niečo kupujem napr. šaty, nejakú elektroniku proste môže to byť hocičo, najprv si rozmyslím, či si to fakt môžem dovoliť a či to nie je len ďalšia márnivosť.
Často sa najviac míňa na veciach samotne nie drahých ako napr. na rôznych cukríkoch, keksíkoch, bagetách, energetických nápojov, kávičkách, džúsikoch a pod. Ja mám takú jednoduchú rovnicu, čo ma stojí 100 Sk denne(3,32 €), to ma vyjde na 3000 Sk mesačne, a to je už predsa nie zanedbateľná suma...
Nedokážem pochopiť, keď má človek veľa vecí na splátky(čo nie je nič iné než DLH) napr. také ako bicykel alebo plazmový televízor. Ani jedno nie je pre človeka nevyhnutnosť. Keď už veľmi chcem pozerať televízor, tak si kúpim buď nejaký menší a čo najlacnejší, keď mám už nejaké dlhy, alebo si ho jednoducho nekúpim vôbec a ešte aj ušetrím(napr. mne by vôbec nechýbal, ale tak to nechcem vnucovať nikomu, nech sa každý rozhodne, či ho potrebuje alebo nie).
A ďalším argumentom, prečo si nekupovať veci na splátky, je ten, že nebudem predsa zbytočne mastiť vrecká rôznym splátkovým spoločnostiam, Radšej tie peniaze zúžitkujem ináč. Samozrejme iné je, keď si niekto nutne potrebuje kúpiť napr. chladničku, práčku a pod. – to beriem. Ja osobne pôžičku beriem ako niečo, čo mi má priniesť nejaký ekonomický úžitok. Uvediem príklad: zoberiem si úver na bývanie, tým pádom nemusím platiť nájomné a zároveň si tým splácam statok, ktorý bude patriť mne a bude sa dať speňažiť. Ale zobrať si pôžičku na počítač, ktorého hodnota rapídne klesá každým dňom a táto investícia sa mi už v živote nevráti? Alebo vymeniť 16 ročné auto za 12 ročné auto a nato si zobrať pôžičku, pričom tie autá majú porovnateľné náklady na prevádzku? Jednoznačne, môj osobný názor je, že pôžička nie je určená na spotrebu, iba ak vo veľmi malej miere.
Ďalším dôležitým faktorom pre to, aby človek nemal dlhy, je niečo si zo svojho príjmu aj odložiť. Peniaze, ktoré dostáva, netreba všetky „prežrať“, ale treba si z nich časť aj rozumne uchovať. Často počujem argumenty, že málo zarábam a preto si nemôžem nič odložiť. Mám kamaráta, ktorého
mama nezarába veľa, asi tak 13 000, a pritom živí 20 ročného syna a dokáže si odložiť z tohto platu aj na dovolenku a plastové okná, keď toto niekto dokáže, tak potom nech mi nikto nehovorí, že sa nedá odkladať z akéhokoľvek príjmu(pritom často plačú ľudia, že majú dlhy a zarábajú cez 20 000...). Ja osobne navrhujem vždy si odložiť minimálne 10 % z príjmu, ale netreba sa toho zákonnícky pridŕžať, niekedy si proste odložím viac, niekedy menej, niekedy možno nič. Ale ide o to, že vždy mám nejaký rezervný fond, a tým pádom sa nedostanem do nových neočakávaných dlhov.
No a rada na záver, netreba prepadnúť do druhého extrému, že sa stanem lakomcom alebo nejakým trochárom, jednoducho je potrebné dobre spravovať peniaze a nie márnivo.
