Samozrejme, občas si veľmi rád „kopol“ aj do vládnucích elít, tí mu teraz odkázali: „pekne si ťa zregulujeme, veď sloboda platí odtiaľ potiaľ.“ V mene „bezpečnosti a otvorenosti“ internetu sa vlády USA, Francúzska a ďalšie demokratické i nedemokratické krajiny(náš hovorca ministerstva financií sa vyjadril, že v teoretickej rovine sa aj my pridáme do „elitného“ klubu Veľkého brata) rozhodli, že chcú zaviesť akýsi „vypínač webu“, „jasné pravidlá“ a podobné opatrenia, za ktorými nestojí nič iné, než účinnejšie šírenie ich propagandy. Ani sa im nečudujem, veď len za posledný rok vlády dostali zopár kopancov od slobodného prostredia webu cez Wikileaks, ktorý odhalil podstatu zákulisnej politiky, ktorá nemá veľa spoločného s morálkou, slobodou a právami občanov, ale v plnej nahote sa ukázala politika ako presadzovanie sa rôznych mocenských a ekonomických záujmov vplyvných ľudí. V slobodnom prostredí je veľmi obtiažne presadzovať propagandu, informácie sa šíria takmer rýchlosťou svetla, 90 % vecí si viete overiť za sekundu. Vďaka internetu už nie sme odkázaní iba na veľké média, ale hociktorý občan sa pomocou blogov, facebooku či twitteru stáva reportérom bez hraníc a môže pohotovo odseknúť hlavu hydre bezzákonnosti a nespravodlivosti.
Najzaujímavejšie na kontrole našej slobody vyjadravonia je, že ju podporuje svetová pravica(Sarkozy) i ľavica(Hillary Clintonová). Pravica, ktorá by ideologicky mala zastávať, čo najväčší priestor pre občana, zastáva svoje mocenské postavenie na úkor slobôd ľudí. Som za zavedenie veľmi prísnej regulácie, avšak nie občanov, ale štátnej moci, nie je predsa možné, aby sme sa v mene bezpečnosti a otvorenosti vracali naspäť do čias, keď vysloviť iný názor, bola urážka majestátu, na základe ktorej lietali hlavy.
Internet bol vždy priestorom, ktorý dokázal veľmi rýchlo a veľmi pohotovo poukázať na prešľapy mocných, či už išlo o demokratický svet(pr. USA – čerstvé informácie z Iraku, Líbye či Guantanáma), ale i nedemokratický - internetové hnutia volajúce po demokracii v Iráne či Číne. Internet bol katalyzátorom tzv. Arabskej jari, vďaka Facebooku a Twitteru sa dokázali pohotovo zorganizovať masy ľudí, ktorý vyšli bojovať do ulíc za svoje práva a za spoločnosť v ktorej nie je cnosťou bratríčkovanie sa s politickou mocou, ale pracovitosť, kreatívnosť a inovatívnosť. Jeden hrdý egyptský otec potom ako prebehla revolúcia v Egypte nazval svoju novonarodenú dcéru Facebook Jamal Ibrahim ako vyjadrenie vďaky Facebooku zato, že bol veľmi účinným nástrojom demokracie, pochopil, že hlavným bojiskom za slobodu presvedčenia a vyjadrovania názorov je internet, preto si nenechajme tento ring, v ktorom knokautujeme prehrešky mocných zregulovať podľa ich predstáv. Dúfam, že ešte čítate tento pamflet a nebol som vypnutý...Ak sa Vám článok páčil, hlasujte na
