Právo sporiť si na dôchodok

Som zástancom minimálneho štátu, to je taký ktorý sa snaží regulovať spoločenské vzťahy v čo najmenšej miere. Štát má zabezpečovať len úlohy, ktoré by boli ťažko uskutočniteľné súkromným sektorom ako je napr. budovanie ciest, zabezpečenie bezpečnosti, súdnictva a pod. V takomto duchu vznikali aj Spojené štáty Americké, preto zažívali dlhé roky hojnosti, na rozdiel od vtedajšej Európy, kde existoval ešte dlhé roky stavovské zriadenie, ktoré výrazne obmedzovalo osobnú slobodu človeka. Štát sa nemá snažiť stierať rozdiely medzi bohatými a chudobnými, tie tu vždy boli a budú, ale má zabezpečiť slobodu pre každého človeka – v prvom rade rovnosť pred zákonom, aby každý mohol čo najjednoduchšie hľadať svoje osobné blaho. V súlade s týmito myšlienkami vnímam aj sporenie na starobný dôchodok, každý by mal mať právo sporiť si na dôchodok ako chce a nikomu nemožno nanútiť, aby mu sporil naňho štát. Malo by to byť právo sporiť si na dôchodok a nie povinnosť. Právo sporiť si na dôchodok v plnom rozsahu v súkromnej spoločnosti či v Sociálnej poisťovni. Nerozumiem snahám tejto vlády zobrať ľuďom túto možnosť. Veď každý sa má právo slobodne rozhodnúť či si bude sporiť v súkromnej spoločnosti aj keď s rizikom, že dostane menej alebo zverí sporenie na dôchodok štátu. Súkromné sporenie je zároveň jediná možná cesta ako odbremeniť doterajší systém vyplácania dôchodkov, v ktorom tí ktorí pracujú, vlastne platia dôchodky tým, ktorí sú na dôchodku. Takéto vyplácanie dôchodkov je problematické v tom, že čím ďalej tým viac sa priemerná dĺžka života človeka predlžuje a znižuje sa percentuálne počet ľudí, ktorí pracujú a prispievajú do Sociálnej poisťovne, čo môže v budúcnosti viesť k insolventnosti základného fondu starobného poistenia.