V zmysle ustanovenia §85 ods. 1 zákona NR SR č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“) pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Povinnosť nosiť predpísaný pracovný odev je povinnosťou zamestnanca, ktorú nemôže odmietnuť, pretože v zmysle §81 ZP je zamestnanec povinný plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, z toho teda vyvodzujeme dôkazom opaku, že to nie je jeho právom, ale naopak musí túto povinnosť plniť, ináč by išlo o porušenie pracovnej disciplíny, a keďže prezliecť sa do pracovného odevu je povinnosťou zamestnanca, táto povinnosť sa vykonáva v rámci pracovného času. A taktiež v zmysle ustanovenia §81 písmena b) ZP je zamestnanec povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, tz. že v rámci pracovného času vykoná všetky úlohy smerujúce k možnosti odchodu z pracoviska ako sú napr. prezlečenie sa do „civilného odevu“, pozatváranie okien, miestností, údržba miestnosti a pod, aby zamestnanec mohol odísť z pracoviska po skončení pracovného času, pretože tieto úlohy sú pracovnými úlohami, tým pádom sa majú vykonať v rámci pracovného času. Ďalej musím upozorniť, že nerešpektovanie týchto povinností zamestnávateľom, tz. že zamestnanec je nútený ostávať v práci dlhšie kvôli týmto povinnostiam, prípadne musí prichádzať skôr, je právne vymáhateľné, pretože ak sa tieto úlohy vykonávajú mimo ustanoveného pracovného času, možno ich považovať za prácu nadčas.
Pre niekoho sa to zdá možno smiešna otázka, ale ak máta nízky plat a každý deň ste kvôli tomu, že musíte sa po pracovnej dobe prezliecť, pozatvárať okná, dvere na celom objekte, nastaviť alarm a pod. o 20 min dlhšie v práci a navyše kvôli tomu nestíhate na autobus, tak vás táto otázka začne trápiť.
