Láka ma ďaleký obzor...

Páči sa mi jeho rozprávačky štýl, ktorým opisuje veci z inej planéty ako obyčajne úžasné aj neoyčajné.. Aj v ď aka nemu chcem všade ísť a všetko vidieť, ale nechcem sa hrať, že som zjedla všetku múdrosť sveta. Neviem, ako vy, ale ja nechcem kysnúť celý život v rodnom meste a na Slovensku. Mám rad svoje mesto, ale...Chcem ísť ďaleko...

Chcem poznať veľkých ľudí ako nositeľov Nobelovej ceny, ale aj obyčajných ľudí z predmestia, ľudí bohatých na štasie a lásku aj chudobných na peniaze. A aj ľudí, ktorí okúsili všetky radosti a strasti života...a chcem sa od nich niečo naučiť- nielen brať, ale aj dávať. Chcem zažiť spaľujúcu horúčavu Sahary, krutú zimu na Sibíri- spoznať spaľujúcich Španielov, exotických ostrovanov, chladných Angličanov aj civilizáciou nepoškvrnených domorodcov.Chcem vidieť nepreniknuteľný ďaždový prales, jaskyne, ktoré dýchajú pravekými rituálmi, chrámy v horách, v ktorých sa mnísi modlia bosí celé hodiny a aj toho z nich, ktorí je vždy lenivý a vstáva neskoro. Vidieť prekrásne koraly, pre ktoré je ľudský dotyk istá smrť. Chcem ísť na miesta, kde vidno zakrivenie zemegule aj na miesta, kde nevidno vôbec nič. Vidieť vysokú modernú budovu vedľa prikrčenej starodávnej budovy, v ktorej sa ešte ozýva klopkanie topánok a slová prezidentov, protestantov i vedcov.
Chcem ísť pešo, zodrať za mesiac troje topánky. Chcem cestovať lietadlom aj ľodou a takými spôsobmi ako len málo ľudí predo mnou... ísť šialene rýchlo aj nádherne pomaly.

Túžim vidieť svet z blízka i ď aleka, obzieť si krajiny, ľudí, čo v nich žijú, ich spôsob života a rituály...
Chcem potom prísť domov a neoddychovať, lebo cestovanie je pre mňa oddych. Chcem vidieť tvár tej, čo ju neznášam a s iróniou povedať: "Hej, už som všade bola. Ešte niečo?"

Pre plnenie snov sa oplatí žiť. Ak máte sny, stále si ich môžete splniť. Ak neviete snívať, nečaká vás už nič...

Venované Borisovi a všetkým, čo sú ako ja...taký malý blázni...=)))