Ako študenti nášho gymnázia každý rok(lenmaturanti) sme už po šiesty raz vystúpili na Kriváň pod vedením svojichprofesorov. Prekonali sme trasu dhú 17 km. Prešli sme všetky pásma od ihličnatého lesaaž po podsnežné pásmo.Hlavnéhovelenia sa ujal už tradične profesor geografie. Z profesorského zboru muasistovali ďalší traja . Tento profesor vystúpil na Kriváň dovedna už 9-krát. Kolegoviamu hovoria, že je blázon. Je tozanietený geograf, ktorý má naozaj odvahu, pretože zobrať 45 skoro dospelákovna takú trasu! Nuž nie každý by si na seba vzal toľko zodpovednosti. .
Z Bardejovasme vyrazili 2. októbra o 6,00. Cesta od Troch studničiek, odkiaľ sme užišli pešo, trvala tri hodiny. Prvých päťnásť minút profesor nahodil také tempo,akoby utekal na autobus, čo mu ide o dve minúty. Všetci sme sa začalivyzliekať. Už po hodine cesty mnohí hundrali, že chcú ísť domov. Myslím, ženikto z nás čosi také neočakával. Cesta viedla od Troch studničiek popodGrúnik na Krivánsky žľab a odtiaľ po hrebeni Malého Kriváňa navrchol. Naša skupina bola druhánajrýchlejšia na vrchole z doterajších výstupov študentov našej školy. Leno sedem minút bola rýchlejšia ináskupina našich žiakov. Ale samozrejme, neboli to preteky.
A viete, čo je na tom úžasne? To, že si poceste aspoň 5-krát poviete: „Ja už nemôžem, nevládzem, nezvládnem to..." Apredsa môžete a idete ďalej. Keď človek sedí vo výške 2493,7 m n. m.a pozerá na tú krásu pod sebou, odrazu ho nič netrápi Len si tak sedí,tentoraz už poriadne naobliekaný, dýcha vzduch, ktorý až zabolí v hlavea je na seba neskutočne hrdý. Nad sebou máte len čistú oblohu a oblaky,ktoré sa sem-tam objavia a vyzerajú ako obrovský kúdol dymu, ktorý sa rútirovno na vás. Cítite sa voľne a neviazane... cítite, že problémy stenechali kdesi dolu a tie sa hore vyškriabať nedokážu. O čosi voľnejšíje už len ten orol, ktorý krúži okolo, akoby sa chcel chváliť, že on dokážeešte viac.
Popolhodinke kochania sa výhľadom aj svojím výkonom sme sa pobrali dole. Trebapodotknúť, že zostup je tažší ako výstup. Ale pri oboch si treba dávať pozor nato, kam a ako dávame nohy aj ruky. Žiaľ, stal sa aj prvýúraz od začiatku tradície tohto výstupu. Jedno dievča zle stúpiloa výsledkom bol výron členka. Bolo to zrejme preto, že v botaskách s tenučkoupodrážkou sa jej dosť šmýkalo. Pri Jamnickom plese na ňu čakali už privolanízáchranári Horskej služby. Boli veľmi milí a ochotní. My ostatní sme šlipešo k Štrbskému plesu, kde nás už o 18,00 čakal autobus. Vyčerpanía nevládní sme sa tešili na teplú sprchu a svoje teplé postieľky.
Prečoto vlastne tenti učiteľ robí? Prečo berie mladých na takýto výstup, kde jepotrebné siahnuť skoro až na dno svojich síl?A prečo tí mladí sa na to dajú?Poprvé preto, že Kriváň je symbolom národnej hrdosti a je to najkrajšítatranský štít. Po druhé preto, aby dostal študentov aspoň na chvíľu preč zoškolského prostedia do iného- vysokohorského. Po tretie preto, aby študentizistili, čo všetko zvládnu, keď chcú... a trochu adrenalínu nezaškodí =).
Výstupna Kriváň odporúčam tým, ktorí chcú vedieť, čo všetko dokážu, ale určiteby mali ísť na výstup s niekým,kto ho už absolvoval. Pribaľte si dobré a pevné topánky, jedlo, aspoň dvalitre tekutín a dobrú náladu.Pretože príroda je krásna, ale mocná,mocnejšia ako my ľudia. Želám štastnú cestu.
